Okolo hudby sa hýbu všelijakí nádherní ľudia. Mnohí z nich sú ňou tak nasiaknutí, akoby v nich a okolo nich stále niečo hralo. Niekedy sa to dá všimnúť aj na ulici, keď sa pozeráte, ako ľudia chodia. Vidíte, ako niekto kráča v rytme hudby, ktorú si práve predstavuje. Zvláštnou kastou sú učitelia hudby. Najskôr musíte majstrovsky zvládnuť svoj nástroj, aby ste sa vrátili späť a počúvali odznova všetky tie falošnosti, nepresnosti, aby ste zvládali rôzne povahy detí, ale aj ich rodičov.

Sudkyňu Ľudmilu Hatalovú sme navštívili v budove Okresného súdu Bratislava III. Najskôr ochotne vyšla z pojednávacej miestnosti, po krátkej výmene názorov však rozhovor rýchlo ukončila.

O jednej z najslávnejších moderných stavieb sveta – vile Tugendhat v Brne – môžete mať všetko načítané, môžete poznať desiatky jej fotografií, a predsa keď vojdete do tohto čerstvo zrekonštruovaného domu, ste fascinovaný a zaskočený.

Keď sa seriálová postava volá Dávid, ešte to nemusí nič znamenať. Dávid, Ján, Jakub, meno, ako každé iné. Neprekvapí ani, keď Dávid narukuje a ide bojovať za vlasť. Keď sa s holými rukami postaví tanku, už sa stereotyp narušiť môže, zvlášť, ak môže ísť rovnako o hrdinstvo, ako aj o akt mdlého rozumu bez pudu sebezáchovy. Lenže tank nesie označenie Goliáš. Vojak Dávid proti tanku značky Goliáš, to nebude len tak a aby to docvaklo aj tým najpomalším, Dávidovo priezvisko je Shepherd. Pastier.

Meteorológ Peter Jurčovič vstáva o pol šiestej, spať ide o jednej, s malými prestávkami na iné nemyslí, len na počasie. Naštartuje počítače, zistí, čo sa zmenilo, pokiaľ spal, a o trištvrte na šesť už dáva prvý rozhovor do rádia.

Každý vie, že krížová cesta alebo, ak chcete, Via Crucis, sa nachádza v Jeruzaleme. Veď ide o jeden z najznámejších príbehov v ľudských dejinách. Kde sa však nachádzala najstaršia krížová cesta za hradbami Jeruzalema? Kto si prvý pripomínal Ježišovo utrpenie s modlitbou na perách?

Cedrix Bixler-Zavala, neprehliadnuteľný spevák texaských experimentárorov The Mars Volta, má rád temné príbehy a vnímavých európskych fanúšikov.

Ako sa tak rozprávam s našimi muzikantmi a ľuďmi okolo hudby, často sa bavíme o presadzovaní v zahraničí, o snoch spojených s hraním po svete, o scénach, z ktorých prirodzene vyčnieva anglická a americká, lebo ak niečo vymyslíte, máte šancu byť v tom najlepší, a to hlavne ak ste svojím výmyslom posadnutí. Súčasťou debát je aj to, kto to má ľahšie, kto ťažšie. Z vlastného pozorovania môžem povedať, môžeme ďakovať osudu, že sme na Slovensku.

Toto nie je čas na bilanciu. Toto je čas na bodku. O týchto voľbách sa popísalo všeličo. Napríklad, že ich výsledok bol spravodlivý. Možno že bol trestom pre stredopravé strany. Ale celkom iste bol nespravodlivý pre ľudí, ktorí nám dali v roku 2010 šancu. Bývalo to dvadsať rokov tak, že reformní politici burcovali voličov. V roku 2010 prvý raz naliehavo zaznel hlas reformných voličov a politici sa naň vykašľali. Premárnili sme túto šancu, trestuhodne, preto ten trest. Tie dva roky boli časom opotrebovaných politikov. Akoby všetky cnosti spotrebovali vo vlastnom egoizme a nevraživosti.

Najprv žánrový obrázok: Šťastný srbský prezident Boris Tadić na ženevskom autosalóne slávnostne predstavuje nový model populárneho autíčka Fiat 500L, ktoré sa bude vyrábať v jeho krajine. Ako vždy v politike, ide o symboliku. Po prvé, balkánskymi vojnami v 90. rokoch zničené Srbsko, ktoré dnes zápasí s dvadsaťpercentnou nezamestnanosťou, sa stavia ekonomicky opäť na nohy.