Párik ústavných zákonov o justícii a manželstve, ktorý pretlačili Smer a KDH Národnou radou, je ďalším smutným dňom slovenskej politiky – a súčasne úspechom vládnej strany.

Dvoje voľby hláv justície na ploche desiatich dní dokonale ilustrovali, čo za krajinu protikladov, ba priam nevyspytateľných javov, je Slovensko.

Najhoršie na tom, čo ruská moc pácha na Ukrajine je, že to robí s plným mandátom od svojich občanov. Kto nebol v Rusku, neuverí. Kdesi som čítala, že na to, aby ľudstvu úplne vymazali mozog, stačia tri generácie – z deda na vnuka. Po celoplošnom brainstormingu počas troch generácií sa rodí nový človek – vylízanček bez pamäti. V Rusku sa tento experiment podaril. Listujem si svojimi cestovateľskými zápiskami z Ukrajiny a Ruska z roku 2010 a spomínam, ako ma najprv šokovali už len tie obité a predsa všadeprítomné kosáky a kladivá: „Chytili sme včera druhý dych a pred Čeľjabinskom sme neostali.

Krvavá protikomunistická revolúcia z roku 1956 doteraz silno polarizuje maďarskú spoločnosť. Nie div, veď súčasná najsilnejšia opozičná strana je predsa len nástupkyňou kolaborantskej socialistickej štátostrany, založenej na troskách Sovietmi pobitého povstania. Naopak, terajšia vládnuca strana vznikla ako mládežnícka alternatíva voči komunistickým zväzákom a od svojho založenia na sklonku režimu sa hlási k tejto nedokončenej revolúcii. Ako to vyzeralo v tých dňoch a ako chutil toľko ospevovaný kádárovský gulášový socializmus, podávaný vo väzenskom ešuse? Nasledujúci nadčasový text napísal bývalý revolucionár a politický väzeň takmer pred tridsiatimi rokmi.

Deň sa začal ako nočná mora. Chýbalo jej ranné sŕkanie kávy, predavač s termoskou a papierovými téglikmi z rohu ulice sa kdesi stratil. Vliekla sa k autobusovej zastávke a jedným okom sledovala, či sa nemôže pridať k niekomu na spoločný taxík. Ale nikde nikto. Neobjavil sa ani ten staručký chevrolet, čo vždy, alebo jednoduchý miniautobus pre dvanásť ľudí. Po hodine čakania konečne nastúpila do autobusu, nahnevaná sama na seba, že nemá ani len oriešky v papierovom kornútiku, aby utíšila hlad.

Tento týždeň si pripomíname výročie vládnej krízy z februára 1948, ktorá viedla ku komunistickému puču. Pri tejto príležitosti prinášame text Dominika Tatarku, uverejnený pár dní pred popravou Vladimíra Clementisa.

Vidím Ukrajinu a pýtam sa, čo sa to deje. Vidím Majdan a naše číhavé vyčkávanie. Kde sa podela energia z roku 1989? Čosi sa bolestne zlomilo. Ekonomická kríza ukázala, aká slabá je u nás zakotvená dôvera v demokratický kapitalizmus, ako si pri viditeľných problémoch s centralistickým Bruselom prestávame uvedomovaťzákladný rozdiel medzi „Bruselom“ a „Moskvou“, medzi západnou a východnou civilizačnou kultúrou, medzi existenciou v západných a východných ekonomických a bezpečnostných štruktúrach a inštitúciách. Ako ľahostajne narábame so slobodou, ktorá je tým najlepším, čo sme v našich dejinách dosiahli.

Keď som bol študentom réžie, chodieval som stopom do Krakova pozrieť si dobré divadlo. Napríklad Z biegiem lat, z biegiem dni. Je to história krakovskej buržoáznej rodiny. Vojny, povstania, zmena režimov, ale rodina zotrváva. Inscenáciu režíroval Andrzej Wajda v Starom divadle. Predstavenie trvalo 6 hodín, začínalo sa o štvrtej popoludní. V nabitej sále som sedel na schodoch a prežíval opojenie, ktoré pokojne preráža konvenciu vnímania času. Publikum, bez ohľadu na vek, bolo tým posolstvom vzrušené. Na ceste domov mi poľskí colníci zhabali malú storočnú Bibliu z antikvariátu. Nedali sa obmäkčiť. Bol hlboký socializmus.

Hobit: Smaugova pustatina, druhý diel trilógie, prišiel aj do slovenských kín 364 dní po premiére jednotky. Teda nie do roka a do dňa, ale do roka bez dňa. A to je možno to najpresnejšie, čo sa o ňom dá napísať.

Denníky Ivana Alexejeviča Bunina z rokov 1918 a 1919, obsiahnuté v knihe Prekliate dni, a denníky Michaila Bulgakova a jeho manželky Jeleny z rokov 1921 až 1940 v knihe Deníky Mistra a Markétky sú fascinujúcim priezorom do porevolučného Ruska.