Marcel Strýko, Oleg Pastier, Ivan Kadlečík, Erik Groch, Peter Kalmus, Miro Cipár, Ivan Hoffman, Rudo Sýkora, Daniel Fischer, Ján Budaj, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Ján Langoš, Miro Kusý, Šimečkovci otec a syn…, aby som spomenul aspoň niektorých z tých, čo sa dožili roku 1989, sa za komunizmu neohli – hovorili, písali, maľovali, spievali... slobodne. Paralelná kultúra, ako sme tomu pred rokom 1989 hovorili, na Slovensku existovala. Nebola síce taká početná ako tá česká, ale bola. Tí ľudia riskovali, boli prenasledovaní, zatváraní.

Slovenská spoločnosť sa v uplynulých rokoch prudko zmenila. Demograficky, kultúrne, nábožensky aj politicky. Lepšie povedané, kultúrne a spoločenské zmeny majú svoje politické dôsledky. V Bratislave, ktorá bola kedysi hlavnou baštou pravice (čo bol na európske pomery pomerne zriedkavý jav), vyhral posledné voľby ľavicový Smer. Primátorom mesta je ľavičiar Milan Ftáčnik. Mesto si žiada čoraz liberálnejšiu pravicu a predstava, že by primátorom hlavného mesta mohol byť tradičný katolík z KDH, je už zrejme takmer nereálna. Znamená to dve veci: buď sa pravica prispôsobí liberálnej Bratislave, alebo sa jej ako svojej doterajšej bašty vzdá a pôjde za konzervatívnejšími voličmi. Niečo podobné sa v minulosti udialo v Spojených štátoch amerických.

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.

Kauza extradície a omilostenia azerbajdžanského dôstojníka Ramila Safarova, ktorý v roku 2004 počas kurzu angličtiny v Budapešti v rámci programu Partnerstvo za mier zavraždil svojho arménskeho kolegu v spánku, je oveľa viac problémom Európy ako Baku, aj keď oficiálne stanoviská EÚ tvrdia niečo iné.

Som síce český vlastenec, ale niektoré veci majú jednoducho lepšie inde. Celkom určite to platí o adventných vianočných trhoch, ktoré tu v Česku robiť nevieme. V Prahe sa navyše ich organizovania zmocnil kolotočiarsky klan Kočkovcov a ja si jednoducho nemôžem pomôcť, tú kolotočovú pachuť tam jednoducho cítim. Preto sa za predvianočnou atmosférou vydávam za hranice, kde to kolotočiari neovládli. Mám dávne a stále krásne spomienky na vianočné trhy v Krakove, celkom sa mi páčili pred nejakými dvoma rokmi neveľké, ale aj tak podarené vianočné trhy v Budapešti, pekné je to aj vo Viedni.

Německý ústavní soud po dlouhém letním přemítaní potvrdil opět post faktum smlouvu a legalitu německé účasti v druhém eurovalu. Ovšem za podmínek, které budou opět až příště (!) kompatibilní s rolí Bundestagu. Nebylo to poprvé, kdy měli soudci v Karlsruhe na bedrech nelogickou a v podstatě neřešitelnou politickou úlohu – uznat vládou podepsanou a ratifikovanou smlouvu, a zároveň vytvořit další ochrannou hradbu pro německé zákonodárce.

Ak si Maďari do mapy namaľujú cyklocestičku, nemusí to byť ešte cyklocestička. Ak nejaký vlak odchádza o 19:15, neznamená to, že o 19:15 naozaj odíde. Nemusí odísť vôbec. A keď idete medzinárodným rýchlikom z Budapešti cez Štúrovo a Nové Zámky, môže sa vám stať, že rýchlik nezamieri na sever, ale na juhovýchod, bez toho, aby sa ktokoľvek, vrátane sprievodcu, obťažoval cestujúcim čokoľvek oznámiť. Keď sa začnú vystrašení cestujúci pýtať, či si náhodou nesplietli smer a namiesto do Bratislavy a Prahy nemieria do Belehradu a do Čiernej Hory, tak vám sprievodca lakonicky oznámi, že vlak teraz jednoducho ide do Bratislavy cez Györ a Rajku.

Nebol by som si myslel, že viac ako dve desaťročia po demokratickom zvrate v Maďarsku historická osobnosť Miklósa Horthyho vyvolá toľké polemiky. Navyše pomýlené polemiky. Lebo podľa mňa bolo prirodzené, že roku 1993 doma pochovali regentov popol. Jeho politika bola protirečivá, ale roku 1945 ho ešte ani Stalin nepokladal za vojnového zločinca, v Norimbergu ho vypočuli len ako svedka. Vážna zodpovednosť ho ťaží v židovskej otázke, hoci je pravda aj to, že budapeštianski židia sa zachránili, síce za neľudských okolností, ale predovšetkým jeho zásluhou.

Magyar Hírlap sú noviny, ktoré často kritizujú vládu Viktora Orbána sprava. Je preto príznačné, že týmto novinám dal rozhovor predseda parlamentu László Kövér, ktorý patrí vo Fidesze k pravému krídlu.

Bývalý egyptský prezident Husní Mubarak dával Západu desaťročia jednu a tú istú výhovorku, prečo nie je možné v tejto veľkej arabskej krajine dovoliť viac demokracie: v Egypte máme iba dve možnosti – buď náš sekulárny, hoci autoritatívny režim, alebo vláda islamistov. Všetky západné tlaky na demokratizáciu (dodajme, že ich nebolo zase tak veľa) sa nakoniec zastavili na tomto argumente. Aktivisti Moslimského bratstva boli v egyptských väzniciach a Egypt, americký spojenec v zahraničnej politike a signatár mierovej dohody s Izraelom, bol prijímateľom rozsiahlej americkej zahraničnej pomoci.