Až dozrieme, nazvali ste, milý Majstre, Vašu prvú básnickú zbierku, v roku 1956. Zostali mi v pamäti Rakvy z Vietnamu, „Pardonnez-moi, Monsieur le Ministre... / Dvoch synov mám. / Či vlastne mal som./ Z jedného rakva ostala. / Som ako starý, ošarpaný céder. /Hrozne ma búrka rozčesla. / Čo prosím? / Stručne? /Otcovskú bolesť, pán minister, / nemožno vtesnať do hesla.“ A ešte mnohé iné, milý Majster Rúfus, zostávajú v duši mojej generácie ako živičné kvapôčky na hrčavom kmeni...

Na otázku: Ako ste sa po novembri 1989 vyrovnali so svojimi nacionálnymi a internacionálnymi socialistami, ktorí v mene osobného prospechu a zvrhlej ideológie ubližovali ľuďom?, odpovedám za seba: Nevyrovnali! Nevedeli sme si predstaviť, že odsunieme tie masy kolaborantov, mlčiacich a ľahostajných svedkov všetkých tých svinstiev kamsi za plot alebo do kúta. A bolo to vôbec prakticky možné? Veď iba členov Komunistickej strany Československa bolo poldruha milióna. A čo príslušníci Hlinkových gárd, arizátori a všakovakí udavači? A aký mal potom ten váš november 1989 zmysel?, pýtajú sa.

Prešiel som cez zrkadlo. V zime roku sedemdesiatdeväť išiel som sa stretnúť s Elliane, mali sme ísť spolu na obed. Počkali sme na jej kamarátku Irene, keď prišla, požiadala nás, či by sme sa s ňou mohli zastaviť u Jirku, má mu odniesť fotky. Na Hradčanskom námestí Irene zazvonila pri šedej bráne, podotýkam, že vtedy boli všetky brány šedé, všetko bolo šedé, akurát hliadkujúci policajti boli zelení. Z okna na prvom poschodí sa vyklonila hlava, pozdravila Irene a spustila v pletenom košíku na špagáte klúč.

V lotyšskej Rige, mnoho stoviek kilometrov od najvýchodnejších poľských hraníc, omnoho bližšie k starobylému ruskému Pskovu či k Petrohradu, máte pocit, že ste na krok od Nemecka, a nie od Ruska. Takmer osem storočí to bolo prevažne nemecké mesto.

Amerika je veľmi výrečná krajina. Zároveň je tu veľmi dôležité vedieť artikulovať kontextovo správne, aby sa človek necítil ako puk. Niektoré veci sa v Amerike jednoducho nehovoria, pretože sú tabu a basta. Povie sa len „N-word“ alebo „F-word“ či „S-word“. Skúste to vylúštiť. To prvé je rasistické slovo, tie druhé dve skratky sú vulgarizmy. Aby ste sa teda neblamovali, musíte tie slová najprv poznať, čo je dosť komické, najmä ak sa jazyk ešte len učíte a márne sa pýtate, čo je na nich také zvláštne. To privedie zvedavú dušu k neuveriteľne dobrodružnej vede, akou je etymológia.

Keď vznikali texty Desatora, snažili sme sa s režisérmi a autormi vyhnúť tomu, aby sa písali katechizmové obrázky alebo lacné provokácie. Chceli sme byť zrozumiteľní, no zároveň sme nechceli rozmieňať prikázania na drobné a robiť z nich instantnú kuchynskú etiku.

Hedvigu obžalovali Prokurátor Generálnej prokuratúry podal na Okresný súd v Nitre obžalobu na Hedvigu Malinovú za prečin krivej výpovede. Kauzu študentky, ktorú v roku 2006 napadli cestou do školy na skúšku, prokuratúra riešila sedem rokov. Malinová nedávno prijala maďarské štátne občianstvo a presťahovala sa do Győru. Zdôvodnila to tým, že chce chrániť svoju rodinu pred dlhotrvajúcim a traumatizujúcim trestným stíhaním, ktorého súčasťou boli návštevy policajtov v jej dome a predvolania na psychiatrické vyšetrenia.

Český Najvyšší súd rozhodol, že prípad eštebákov, ktorí v ​​júni 1989 odvliekli z demonštrácie v pražskom parku Stromovka mladého disidenta Petra Placáka, nie je premlčaný. Súd rozhodol už pred Vianocami, ale uznesenie zverejnil minulý týždeň, čo bol od neho vkusne načasovaný darček: Petr Placák akurát v stredu oslávil 50. narodeniny.

Cestovateľ Ľudo Jambrich mi kedysi vysvetlil, že je zásadný rozdiel medzi cestovateľskými zážitkami, ak idete sám, v dvojici či vo väčšej skupine. Dvojica je najprirodzenejšia jednotka a dvojicu cestovateľov opačného pohlavia vníma okolie najpriateľskejšie. Pri stopovaní vám zastavia ako prvým a ľudia sa na vás budú najviac usmievať, lebo budú mať pocit, že o vás už niečo vedia: ste, skrátka, romantická dvojica na romantickom výlete. Je jedno, či je to pravda, a ak náhodou nie je, aj tak vás rýchlo prestane baviť to vysvetľovať. Ľahko sa dáte do kontaktu s miestnymi, ale ktokoľvek miestny predsa len začne byť v určitom momente trochu „navyše“.

Počujte rozsudok českého okresného súdu: odsúdený dostáva jednomesačnú podmienku a k tomu povinnosť poslať úradníčke „kyticu s nepárnym počtom čerstvých červených ruží v množstve najmenej 15 kusov" a list s vetou „správal som sa ako hulvát, za čo sa Vám veľmi ospravedlňujem".