Je to maškrta pre deti, nie diverzný kultúrny mém našej zhýralej prítomnosti, klamem si do vrecka, keď riešim dilemu, aký jogurt kúpiť. Viem, ktorým by som urobil najväčšiu radosť, ale zdráham sa, nakoniec, je to moja zodpovednosť, čo z toho dievčatka vyrastie.

V Trenčíne sa pripravuje veľký urbanistický projekt, vďaka ktorému sa mesto priblíži k rieke Váh. O tom, čím je tento projekt unikátny, sme sa rozprávali s hlavným architektom Trenčína Martinom Beďatšom a garantom projektu, bývalým hlavným architektom mesta Hamburg Petrom Gerom.

Prvé informácie o tom, že pravdepodobne budeme hrať Kontinentálnu hokejovú ligu, sme sa dozvedeli v priebehu minulej sezóny. Hneď nám bolo všetkým jasné, že to znamená niečo celkom nové, úplne iný level ako naša extraliga. A tiež bolo jasné, že KHL nemôže hrať ten Slovan, ktorý hral extraligu.

Na rozdiel od skvelého ruského filmu nespočíva svojráz nášho národného lovu v bizarnostiach. Čestných poľovníkov už dve desaťročia hnevá, že mnohé revíry si za podmienok nevýhodných pre štát prenajali Mečiarovi, neskôr Ficovi spriaznenci. A búria sa aj proti novele zákona o poľovníctve.

Za oknom trčí starodávna televízna anténa. Ale je to len maškaráda. Televízny signál v skutočnosti prichádza cez televízny kábel, ktorý ide popod niekoľko striech a nad jednou ulicou. Nelegálny kábel prináša niekoľkým rodinám výber rozprávok, seriálov a muzikálov za niekoľko konvertibilných pesos mesačne. (Ide asi o osem eur mesačne.) O tom, čo sa práve pozerá, rozhoduje iba majiteľ satelitného taniera.

Ako my vlastne rozumieme svetu? Čo o tomto svete vieme? Čo konkrétne rozumieme pod pojmom „rozumieť“? Ako môžeme vedieť, že niečo naozaj vieme? Ktoré naše výpovede o svete sú naozaj výpoveďami o svete a ktoré sú len múdro sa tváriacim bezobsažným blábolom?

Toto žlté ovocie sa stalo notorickou súčasťou nášho jedálnička. Je mimoriadne praktické – dobre sa šúpe, rýchlo sa je. Pritom ešte pred sto rokmi sa k banánom v týchto končinách človek dostával veľmi ťažko.

Dvadsať rokov trvala prvá Československá republika a navždy zmenila naše dejiny. Slovenská republika a zodpovednosť za vlastný štát nás mení ešte viac.

V utorok popoludní sa v Prahe objavil sneh. Sibírsky vzduch, ktorý nakoniec dorazil koncom týždňa z Ruska, bol však ešte ďaleko, nad českou kotlinou sa tak rozkladala pochmúrna, no ešte celkom teplá jeseň. Kopu snehu dali na pražský Anděl, niekoľko sto metrov od našich čoraz viac spojených redakcií Lidových novín a MF DNES, priviezť ľudia zo spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá už niekoľko rokov obhospodaruje naše bývalé federálne vreckové veľhory. Vedľa hromady snehu bola aj kabínka najnovšej lanovky Funitel, ktorou sa po desiatkach rokov opäť prepoja všetky zjazdovky na Chopku, v tejto asi najlepšej slovenskej zjazdárskej lokalite.

FILM Konečná uprostred cesty (Réžia: Andreas Dresen, 2011) Nemecko-francúzsky film Andreasa Dresena je ponurý a silný. Hovorí o prítomnosti smrti v našich životoch. V jeho úvode sa hlavný hrdina Frank Lange (Milan Peschel), človek-milión, z dlhého lekárskeho monológu dozvedá, že mu diagnostikovali na mozgu zhubný nádor.