Devätnásť dní v East Village. Festival FringeNYC a na ňom Divadlo Stoka s anglickou verziou Neistého gruntu. Manhattan a Brooklyn. Streets a Avenues, mrakodrapy, parky a záhrady. Svet v jednom meste. New York City.

Vynaliezavé balenia cukríkov, vtipné lopáriky, fľaše vína – všetko s portrétom pesarského rodáka Gioachnina Rossiniho, vypredané predstavenia a dočasne zvýšený počet obyvateľov prívetivého prímorského mesta: 34. ročník Rossini Opera Festival v Pesare.

Tieto letné dni sú na Brusel neobyčajne horúce. Bývam u svojho nešťastného priateľa Jaceka, rovno pred Európskym parlamentom, na Námestí Lux. Malé námestie je smutne známe ako „mäsiarsky trh“ mladých eurokratov. Debaty, konferencie a recepcie, ktoré si inokedy v hlavnom meste užívam, sa teraz nekonajú. A tak sa potulujem po Námestí Lux.

K posledným narodeninám som dostala rádio. Ale nepočúvam ho, leží kdesi pod nánosmi prachu v knižnici. Pravdu povediac, nemám ani dôvod ho zapínať, nie je z neho totiž skoro nič počuť. V tejto štvrti plnej ministerstiev a antén, ktoré rušia zahraničné rozhlasové vysielače na krátkych vlnách, nie je dobre počuť ani domáce stanice, nehovoriac o tých z cudziny.

Vzhľadom na nedávne udalosti je ťažké ostať optimistom ohľadom budúcnosti Egypta. Minulý pondelok zahynulo 51 stúpencov Moslimského bratstva pri streľbe, ktorá bola podľa armády aktom sebaobrany. Po zatknutí vedenia Moslimského bratstva a odchode saláfistickej strany Al Nour z formálnej politiky sa núka otázka, či sa Egypt nemá pripraviť na vlnu politického násilia. A ak sa aj podarí najhoršiemu scenáru zabrániť, vojenský prevrat vytvára veľmi zlý precedens pre budúcnosť egyptskej demokracie. Až sa krajina opäť dočká volieb, budú jej volení politici zodpovední občanom alebo generálom?

Ve Spojeném království už po dvě desetiletí od Maastrichtské smlouvy pomalu a nezadržitelně narůstá lidový odpor vůči EU, lépe řečeno proti integraci, proti federálnímu projektu vybudovat jednotný evropský národ a stát.

Našinec toto korenie spozná zvyčajne na potulkách po severnej Afrike alebo po Blízkom východe. Dávajú si ho tam do kávy, a tá potom vábi svojou vôňou až strach. Kardamom váš nos len veľmi ťažko prehliadne.

Holandsko, na pohľad príjemná krajina, sa mení. Má strach. Prvý raz od roku 2008, keď vypukla finančná kríza, sa Holanďania v prieskume verejnej mienky vyjadrili, že ich najväčšmi desia ekonomické problémy. Oni sa pritom málokedy sťažujú na peniaze. Nemajú to v povahe.