Ladislav Kováč bol prvý ponovembrový minister školstva Slovenskej republiky. V akom stave školstvo prebral, čo sa podarilo uskutočniť a čo potrebuje od školstva Slovensko dnes?

Keby bolo prirodzené ticho zvieraťom, mohli by sme ho priradiť do červeného zoznamu ohrozených druhov. Keby bolo ticho na predaj, stalo by sa obľúbenou komoditou spisovateľov spirituálnych a meditačných kníh. Keď ticho máme, vnímame ho skoro všetci. V rozhovoroch, keď stojí reč, v kaviarni, kde zhodou okolností práve nehrá hudba alebo aj všetkým známe, metaforicky i doslovne, ticho pred búrkou. Vnímame ho však aj lapení do siete akustického smogu?

Stalo se něco velkého, byť se to lidem mého ražení může zároveň jevit jako naprosto samozřejmé. Žijeme v době, kdy i samozřejmé činy působí nečekaně a vůbec samozřejmé nejsou. Polský soud odmítl vydat do Německa Volodymyra Žuravlova, Ukrajince „podezřelého“ (lépe by bylo napsat „Ukrajince významného tím, že…“) z toho, že se v roce 2022 podílel na poškození baltského plynovodu Nord Stream. A propustil ho z vazby, kde byl držen.

Na rozdíl od řady svých krajanů žijících v exilu nepoukazuje na utrpení Rusů ve válce s Ukrajinou. Kritizuje nejen Vladimira Putina, ale i Rusy jako takové. „Teď máme mluvit o tom, jak můžeme zachránit Ukrajinu, ne o o tom, jak zachránit Rusy a jak jim pomoci, ani zohledňovat, jací jsou,“ říká v rozhovoru pro deník Dagens Nyheter jeden z nejpřekládanějších ruských autorů současnosti.

V Modre sa v sobotu otvorili dvory a ateliéry. Za každou bránou sa skrýval iný svet – vôňa hliny, zvuk brúsky, ticho obrazov na stenách. Na chvíľu sa z ospalého vinohradníckeho mesta stal živý organizmus, v ktorom sa miešali remeslo, umenie a zvedavosť návštevníkov. Najviac ma zaujalo, ako prirodzene sa tu prelína profesionálne s amatérskym. Ale možno práve v tom je čaro – že rozdiel medzi nimi nie je v kvalite, ale v postoji. Vo francúzštine slovo amateur znamená „nadšenec“, človek, ktorý miluje. U nás znie skôr ako urážka. Ale v Modre som stretol samých nadšencov.

Len so zmyslom pre smerovanie dejín, aj u ľudí, ktorí neveria v druhý Kristov príchod, je možné milovať pozemské skutočnosti a s láskou veriť, že je tu miesto pre Nádej. Inak by bolo správne pripustiť, že sa blíži koniec, posadiť sa pred televízor v bezpečí našich elektronických pevností a čakať, že nás niekto zabaví, kým veci sa majú tak, ako sa majú. A nech idú do čerta udalosti, ktoré ešte len prídu. – Umberto Eco

Stretnutie Fica s Putinom v Číne malo podľa Šimečku iba poslúžiť ruskej propagande. Kritizoval, že premiér vo verejnej časti ani raz nevyzval na ukončenie vojny na Ukrajine.

Vyšetroval som muža, ktorý pre pracovné nasadenie, ktoré vo svojej situácii považoval za objektívne potrebné, nechcel spávať so svojou ženou. Necítil na to dostatočné sexuálne vzrušenie. Hovoril som so ženou, ktorá pracovala toľko, že ju to už nielen vôbec netešilo, ale to u nej viedlo k závažným úzkostným symptómom. Napriek tomu nebola schopná prestať s činnosťou, ktorú už neovládala ona, ale ktorou bola úplne ovládaná. Sú ľudia, a nie je ich málo, ktorí potrebujú prácu podobne ako iní hazardné hry, len takmer nikto z ich okolia to nevníma ako niečo vážne, pretože ich námaha je často veľmi prospešná pre spoločnosť. Ich najbližší však vedia, že sa v nich usadilo pudenie k činnosti, ktoré nikdy neutícha.

Podľa ministra slová majú váhu len vtedy, keď za nimi stoja skutky.

Každý vnútroblok má svoj jedinečný charakter. Určuje ho poloha – či sa nachádza v historickom centre, alebo je ukrytý v labyrinte betónových sídlisk. Definuje ho aj dostupnosť – verejný dvor, ktorý sa ponúka každému okoloidúcemu alebo súkromný, ktorý v bezpečí a tichu ukrýva tajomstvá obyvateľov medzi štyrmi stenami. Charakterizovať ho môže napríklad príjemný podnik, malá záhradka alebo veľké detské ihrisko. Je zanedbaný alebo zveľadený? Chceme sa naň dívať skrze oko architekta, urbanistu, alebo sa radšej necháme zviesť jeho atmosférou a geniom loci? Prehnane povedané, akoby každý vnútroblok, každý dvor, bol jedinečnou žijúcou entitou. Keby sa zasnívame, mohli by sme túto entitu vnímať ako osobnosť. Dobrého priateľa, okoloidúceho cudzinca alebo možno aj milenca.