Dosť presne sa pamätám na 17. november 1990. Večer sme si mali na Námestí SNP v Bratislave pripomenúť prvé výročie revolúcie. Tribúna bola obklopená niekoľkými desiatkami „národne cítiacich občanov“. Z toho davu vtedy okrem pľuvancov lietali aj kamene. Za nimi tisíce ľudí s plagátikmi na ktorých bolo „Ľudskosť, slušnosť, znášanlivosť“.

Vo Varšave v stredu 23. januára utíchla na chvíľu tunajšia studená politická vojna. Mesto sa lúčilo s Jadwigou Kaczynskou, ktorú Poliaci občas nazývali aj prvá matka republiky. Mala dvoch synov, dvojičky. Bývalého premiéra Jaroslawa a pred dvoma rokmi zosnulého prezidenta Lecha. Minulý týždeň ju smerom k hrobu na varšavskom cintoríne Powązki odprevádzal niekoľkotisícový dav z celého Poľska.

Hnutie pank zohralo v živote spoločnosti epochálny význam. Ja mám pri tomto slove takmer vždy ako prvú pred očami scénu zo štadióna Pod Sokolicami, rok 1999. Kráčam hrdo po ploche, keď narazím na pankáčsky párik. Mal som s nimi vždy len dobré skúsenosti, pousmejem sa na chalana a ten spustí, div ma slovami nezabije... sťažuje sa na záchody... ako si to predstavujem, urobiť festival a mať „zasrané“ záchody... a málo spŕch... jeho dievča má „krámy“...jedny sprchy v tribúne štadióna?!? ... kričí, ziape... a ja sa ospravedlňujem, vravím si „má pravdu“... hanbím sa ako pes.

V roku 1991 sa Dave Grohl a Nirvana tiesnili v malej dodávke na ceste zo Seattlu do Los Angeles, kde v miestnych štúdiách Sound City mali nahrať svoj druhý album Nevermind.

Na filmovom festivale Sundance mal koncom januára premiéru dokument Sound City, ktorý nakrútil Dave Grohl, o nedávno zaniknutom štúdiu, kde vznikli desiatky zásadných albumov popmusic. Aká je situácia nahrávacích štúdií u nás? Slovo sme dali trom zvukárom, ktorí reprezentujú tri rôzne prístupy k nahrávaniu hudby.

V lete, keď je Miláno okupované davmi turistov, je obvykle v našich končinách z hľadiska umenia uhorková sezóna. Toto rušné mesto však ponúka výdatnú porciu umenia aj v čase letných horúčav.

Szidi Tobias: Divý mak (BMG/Ariola, 2001)

Prvýkrát som si ich všimol už vo štvrtok, trčiace nad davom vyzerali, akoby šliapali vodu. Jedna, dve, tri, osamelé, občas sa natočili tak, aby na seba videli, ale to nebol zámer, skôr sa len tak rozhliadali.

Násilnosti v uliciach, štrajky a tvrdé reformy novej vlády. Ale aj davy ľudí, ktorí sledujú veľkonočné procesie Bratstiev v stredovekých habitoch. Emotívne Španielsko, dnes vinou finančnej krízy kľúčová krajina EÚ, hľadá spásu.

Bojar bol dôležitý pes. Tulák, pouličná zmes, niektorí by povedali bastard, iní bastardík, oriešok, moderne by sa dalo povedať remix či mashup. Veľmi podarený psík, jeho oči boli presne tými psími očami, ktoré vás uprosia na všetko. Bojar dokázal divy. Obveseloval život ľudí bývajúcich na sídlisku Noviny, zvlášť ho mali rady deti. Ale nielen tie. Hrávali sme sa s ním často, ale rovnako často sa on hrával s inými partiami detí, napríklad z piateho či štvrtého domu. My sme bývali v treťom. V druhom vchode. A boli sme hrdí, keď si práve v našom vchode Bojar našiel domov.