Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Hnutie pank zohralo v živote spoločnosti epochálny význam. Ja mám pri tomto slove takmer vždy ako prvú pred očami scénu zo štadióna Pod Sokolicami, rok 1999. Kráčam hrdo po ploche, keď narazím na pankáčsky párik. Mal som s nimi vždy len dobré skúsenosti, pousmejem sa na chalana a ten spustí, div ma slovami nezabije... sťažuje sa na záchody... ako si to predstavujem, urobiť festival a mať „zasrané“ záchody... a málo spŕch... jeho dievča má „krámy“...jedny sprchy v tribúne štadióna?!? ... kričí, ziape... a ja sa ospravedlňujem, vravím si „má pravdu“... hanbím sa ako pes.

O krátky čas som si v reštauráciách, baroch a krčmách začal robiť vlastný výpočet na to, aby záchody stíhali. Vraj som predbehol aj oficiálne tabuľky, merali sme si so stopkami malé a veľké potreby, pridali sme pivný element. Takto punker prispel k výraznej zmene hygieny na našom festivale. Odvtedy sa smejem, keď vidím v niektorých kluboch špinavé záchody a niekto mi povie „nevadí, to je pank“, alebo „my sme alternatívny festival, my si na záchody nepotrpíme“. Mňa dal prvýkrát v otázkach hygieny do pozoru chalan, od ktorého by okolie s predsudkami očakávalo, že nevie čo je to šampón. Samozrejme, aj pankáči majú radšej čisté záchody, minule som absolvoval o tomto hádku s kamarátom, ktorý obhajoval totálny humus na WC v jednom známom klube na Slovensku tým, že organizátor radšej investuje tých pár sto eur potrebných na rekonštrukciu do umenia. Doteraz s ním nesúhlasím, nebudem si predsa pozývať do domácnosti s peknými obrazmi návštevy, ak nemám funkčný záchod, jeden koncert klubu chýbať nebude, kdežto na záchod chodia všetci bez rozdielu, a to denne . A ak už chcete – špinu v čistote si urobíte ľahko, ale naopak to ide len horko-ťažko. V každom prípade som rád, že poznám pankáčov dlho a z rôznych strán. Potom mi obraz o tejto skvelej hudbe nemôže pokaziť ani to, že z ikony Koňýka je akýsi bizarný pankový  Jožo Ráž, ktorý sa bojí multikulti, podpis spolupráce s Štb považuje za správny, kolegyniam (akokoľvek čudným) z Ruska praje väzenie a za ich akciou vidí „judášske groše“ zo Západu. Nuž, aj cesty panku sú nevyspytateľné. A ono je to tak vlastne dobre.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite