Budeme raz jazdiť autom na lacnú elektrinu a financovať si ho formou predplatených kilometrov podobne, ako si dnes platíme minúty u mobilných operátorov? Slovenské konzorcium GreenWay je revolúciou v plienkach.

Základným problémom plošného nákupu Planéty vedomostí je jeho plošnosť a nehorázna predraženosť – keď už sa toľko hovorí o digitálnej gramotnosti, tak viac ako 10 miliónov eur môže za takýto produkt zaplatiť len digitálne úplne negramotný človek (alebo štátny úradník). Druhým najväčším problémom je didaktická prázdnosť až úbohosť mnohých lekcií a veľmi nerovnomerné pokrytie štátneho vzdelávacieho programu jednotlivých predmetov.

Asi máločo potešilo učiteľov krátko pred Vianocami viac ako dobrá správa od ministra Čaploviča, že peniaze vo výške viac ako 10 miliónov eur v rezorte ešte predsa len sú. Zlá správa je, že peniaze nie sú pre učiteľov, ale pre firmy, predávajúce mimoriadne predražený a nekvalitný produkt.

Majstrovstvá Európy vo futbale sa skončili a začalo sa účtovanie. Všetky prieskumy verejnej mienky ešte pred začiatkom Euro 2012 ukazovali, že ľudia sú z tejto udalosti rozčarovaní. Vláda hovorila, že organizácia majstrovstiev bude pre štát znamenať modernizáciu a civilizačný skok. Dnes vieme, že nič z toho nevyšlo. Občianska platforma sľúbila, že sa postaví 4200 kilometrov diaľnic a ciest. Podarilo sa však iba 600 kilometrov a časť z nich bude po majstrovstvách ešte uzatvorená, aby sa dokončili. Jediná vec, ktorú sa podarilo splniť na 100 percent, je postavenie štyroch nových štadiónov. Diskusia o tom, ako využiť národný štadión vo Varšave, ktorého prevádzka stojí ročne 7 miliónov eur, však pokračuje.

„Prežívaš úžasnú formu existencie,“ píše mi na Facebooku dlhoročný kamarát Tóno a mne začína blikať kontrolka batérie. Ortieľ znie: 9 MINUTES LEFT. To tej mojej existencii nepomáha a skôr ako sa začnem v ďalšej odpovedi sťažovať na to, že až taká úžasná existencia to zase nie je, že furt zápasím s výpadkami prúdu, s hnačkami, so zimou, s úrazmi, buď svojimi, alebo ešte horšie s cudzími,

Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik ponúkol lekárom k 1. januáru 2012 plošné zvýšenie miezd o 200 eur mesačne a od 1. októbra 2012 o ďalších 100 eur mesačne. Má sa tak udiať príkazom ministra riaditeľom štátnych nemocníc.

Britský fotograf Chris Steele-Perkins navštívil Japonsko po cunami trikrát, prvý raz krátko po 11. marci. Kesennuma a Kamaiši – to sú rybárske mestá v najviac postihnutých prefektúrach, kde ako „pouličný chodec“ detailne prešiel hlavnú ulicu. A fotografoval po každých päťdesiatich krokoch presne tú istú časť s odstupom siedmich mesiacov. Výsledok? Mrazivý. Nánosy trosiek a áut z marca sú v októbri úplne preč, ulice sú pol roka po najväčšej prírodnej katastrofe na svete v roku 2011 až sterilne čisté.

Turista, ktorý v januári v Lukovej v Nízkych Tatrách strhol so sebou lavínu, zaplatí vyše 12-tisíc eur. Kto zachraňuje nešťastníkov v našich horách a koľko to stojí? Kto to platí?

Keď sa cár nespráva so cťou, ale je na posmech, je  na čase, aby uvažoval o odchode, alebo aby sa pripravil na palácový prevrat.  Správanie ruského  premiéra Vladimira Putina, ktorý sa chystá na  slávny  návrat do Kremľa ako prezident po voľbách plánovaných na marec budúceho roka, by malo  ovplyvniť váš výber.