Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo lekárom nezvýšiť platy

.peter Pažitný .časopis .týždeň v ekonomike

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik ponúkol lekárom k 1. januáru 2012 plošné zvýšenie miezd o 200 eur mesačne a od 1. októbra 2012 o ďalších 100 eur mesačne. Má sa tak udiať príkazom ministra riaditeľom štátnych nemocníc.

Odborári s týmto návrhom nesúhlasia a požadujú zvýšenie miezd o 800 eur mesačne. Tu je päť dôvodov, prečo sú oba tieto návrhy nezmyselné a prečo lekárom mzdy nezvyšovať.

.mzda lekára a pedagóga
Prvým dôvodom je, že mzda lekára je dvakrát vyššia ako plat pedagóga. Marian Kollár, šéf LOZ, tvrdí, že slovenský lekár zarába v priemere 1 500 eur mesačne. Odborový zväz školstva a vedy tvrdí, že priemer platov pedagogických zamestnancov sa pohybuje na úrovni 713 eur. Podľa portálu naseplaty.sk zarába hasič v priemere 740 eur, úradník a colník zhodne po 770 eur, policajt 840 eur, profesionálny vojak 850 eur a dôstojník 1 280 eur. Ak by bola priemerná mzda lekára 1 500 eur, tak by bola dvakrát vyššia ako priemerný plat pedagóga, hasiča, úradníka, alebo colníka a 1,8-krát vyššia ako priemerný plat policajta či profesionálneho vojaka. Ak by sa priemerná mzda lekárov mala v budúcom roku zvýšiť o 300 eur (Uhliarikov variant), tak by to znamenalo nárast o 20 percent. Ak by sa mala navyšovať o 800 eur (Kollárov variant), tak by to bolo viac ako 50 percent. Len na porovnanie, parlament minulý mesiac schválil zvýšenie platov učiteľov... o 2 percentá.

.vývoj miezd v čase
Po druhé, mzdy lekárov ani v najlepších časoch nerástli o 20 percent, tak prečo potom dnes...? Medzi rokmi 2005 a 2008 vzrástli mzdy lekárov kumulatívne o 47 percent, mzdy sestier o 48 percent. Priemerné mzdy v národnom hospodárstve v tomto istom období vzrástli o 26 percent. Zároveň nezabudnime pripomenúť, že šlo o jedny z najlepších rokov Slovenska z hľadiska rastu HDP, rastu zamestnanosti a cenovej stability. A to najmä vďaka reformám druhej Dzurindovej vlády a priaznivej globálnej ekonomickej situácii. Pre lekárov aj sestry bol z pohľadu medziročného nárastu najpriaznivejší rok 2007, keď ich priemerné mzdy vzrástli zhodne o 17 percent. O rok neskôr to bolo 14 percent v prípade lekárov a 12 percent v prípade sestier. Priemerné mzdy v národnom hospodárstve v tomto čase rástli na úrovni 7 až 8 percent. Dnes je však situácia výrazne dramatickejšia. Slovensko zápasí s udržaním dôveryhodnosti pre finančné trhy. Navýšenie miezd o 20 percent – alebo dokonca o viac ako 50 percent – je úplne mimo reality v situácii, keď je potrebné konsolidovať verejné financie, výkon ekonomiky klesá a posledná prognóza ministerstva financií pre rok 2012 predpokladá rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve len o 3 percentá. V čase krízy by namiesto miezd mala rásť produktivita. Podľa analytika HPI Karola Morvaya bol rast miezd lekárov v roku 2007 dvakrát vyšší ako rast produktivity práce a podľa neho pretrvávanie takejto disproporcie nie je v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Dnes, v čase krízy, by mal byť trend presne opačný. Teda pracovať viac za menej peňazí.

.(ne)formálne príjmy
Po tretie, lekári okrem mzdy majú aj ďalšie formálne a neformálne príjmy. Medzi tie formálne určite patria legálne príjmy plynúce z výskumnej činnosti pre farmaceutické firmy. Radím sem aj príjmy plynúce z vedľajších úväzkov. Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne má 20 až 25 percent lekárov veľkých nemocníc vedľajší úväzok v súkromnej ambulancii. Patria sem aj príjmy z rôznych poplatkov od „nemocničných“ pacientov, ktorých ošetrujú paralelne aj vo svojej praxi. Lekár tak vlastne legálne inkasuje platbu, ktorú by za normálnych okolností mala inkasovať nemocnica. Ale tá ju prijať nemôže, nevie alebo nechce. Legislatíva by určite mohla byť k legálnym platbám v zdravotníctve ústretovejšia, ale nemocniciam chýba motivácia vymýšľať služby, za ktoré by pacienti boli ochotní platiť. Za neformálne príjmy považujem príjmy z korupcie, ktoré lekári nepriznávajú ako oficiálny príjem. Podľa analytika HPI Romana Mužika v slovenskom zdravotníctve nedochádza ku korupcii z núdze, ale z nenásytnosti. Z jeho prieskumu vyplýva, že tí lekári, ktorí zarábajú viac, sú zrejme i viac korumpovaní, lebo majú vyššie kompetencie a možnosti podieľať sa na korupčnom správaní. Podľa neho je preto otázne, či by zvyšovanie miezd v zdravotníctve viedlo k znižovaniu korupcie. Ešte zaujímavejšie sú postrehy Romana Mužika o tom, odkiaľ korupcia prichádza. Z jeho výskumu vyplýva, že podľa samotných lekárov 33 percent neoficiálnych platieb prichádza od pacientov, 33 percent od dodávateľov liekov, 19 percent od dodávateľov zdravotníckych zariadení a 15 percent od dodávateľov zdravotníckych potrieb.
Slovenskí lekári uvádzajú, že od farmaceutických firiem prebieha korupčné správanie hlavne formou hmotných darov (32 percent), ale výrazne aj protislužbou (30 percent) a minimálne formou peňazí (12 percent).

.nedostupnosť výsledkov
Po štvrté, výsledky práce lekárov nie sú verejne dostupné. Rebríčky nemocníc nie sú už niekoľko rokov novinkou. Verejne dostupné hodnotenia sa však obmedzujú na nemocnice ako celky. Podľa výskumu analytičiek HPI Simony Frisovej a Jany Červenákovej sa len veľmi ojedinele môžeme stretnúť so zverejneným hodnotením vybraných typov oddelení. Informácie o výsledkoch práce jednotlivých lekárov alebo lekárskych tímov v nemocniciach verejne dostupné nie sú.
Ak však takéto informácie k dispozícií nie sú, tak pacienti ako spotrebitelia majú veľmi komplikovanú situáciu pri výbere gynekológa, chirurga či gastroenterológa. Ich rozhodnutia sú výsledkom šuškandy v rodine, dobre mienených rád od známych a priateľov či odporučení spriaznených lekárov. Na začiatok by stačilo začať informáciou o počte a náročnosti operácií a výkonov, ktoré daný lekár so svojím tímom vykonal za posledných 12 mesiacov.

.plošné zvýšenie nerozlišuje
Po piate, plošné zvýšenie nediferencuje schopných a neschopných lekárov. Je absurdné, aby mzdy lekárov, ktorých výšku a zloženie majú plne v rukách riaditelia nemocníc, si cez médiá dohadovali minister zdravotníctva a odborári. Minister zdravotníctva v tomto prípade nemal s odborármi o mzdách vôbec rokovať. Kompetenciu rozhodovať o výške miezd má riaditeľ nemocnice, lebo on je zodpovedný za riadny chod nemocnice. Práve preto sme v rámci zdravotnej reformy v roku 2004 spolu s Rudolfom Zajacom centrálne mzdové tabuľky lekárov zrušili. V tomto kontexte je vládny návrh zákona, ktorý má od apríla 2012 garantovať sestrám minimálnu mzdu od 640 do 928 eur, v závislosti od dĺžky praxe, krokom späť. Odníma totiž riaditeľom nemocníc ich základnú kompetenciu – stanovovať cenu práce zdravotníckych pracovníkov. Skutočným problémom plošného zvýšenia však je, že rovnako pridá schopným, ale aj neschopným. Vyššia odmena teda nebude založená na zlepšení individuálneho výkonu, ale na kartelovej dohode.

.elita, výsledky a hierarchia
Pri čítaní týchto riadkov budú viacerí lekári nahnevaní, že som voči lekárom nespravodlivý a že ich všetkým hádžem do jedného vreca. Som presvedčený o tom, že na Slovensku existuje veľa lekárov, ktorí majú vynikajúce výsledky práce. Žiaľ, za dvadsaťdva rokov od pádu socializmu v zdravotníctve nevznikol tlak na lepšie odmeňovanie dobrých lekárov a vytesňovanie tých menej dobrých. Lekárska elita ešte stále nie je vymedzená verejne dostupnými a pre spotrebiteľov zrozumiteľnými informáciami o výsledkoch ich práce, ale komplikovanou politickou hierarchiou v rámci jednotlivých nemocníc. Ak sa dobrí lekári cítia týmto článkom dotknutí, možno neurobili dosť preto, aby to bolo inak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite