Vysielanie TV JOJ stojí na dvoch pilieroch – spravodajstvo a vlastná produkcia. Vlastnú produkciu JOJ stavia na dlhodobých spoluprácach s osvedčenými ľuďmi. Menovite sú to šéf vlastnej tvorby JOJ Ivan Huljak a interný tím, Továreň a Andy Kraus, D.N.A. a Rasťo Šesták s Petrom Bebjakom, Kuul TV s Radom Štefanovom a Fremantle s Andreou Gavačovou.

O Gisi Fleischmannovej, židovskej aktivistke, ktorá sa počas II. svetovej vojny snažila zastaviť transporty slovenských židov do koncentrákov, hovoríme s teatrologičkou a dramatičkou Annou Gruskovou.

Od začiatku transportov slovenských židov do koncentračných táborov uplynulo 70 rokov. Inscenácia Rabínka v SND pripomína divákom aj tieto udalosti.

Ich vplyv na USA i beh sveta je opradený legendami. Čo o ňom však hovoria samotní ľudia, ktorí židovskú vec obhajujú profesionálne? Prečo sú americkí židia takí úspešní? A prečo aj nežidovskí Američania podporujú Izrael?

Rok 2011 vojde čochvíľa do dejín. Najdôležitejšie sú stretnutia s ľuďmi. Mal som zaujímavý rok. Okolo mňa sa mihli napríklad Ota Nenbaum (áno, o ňom je tá pesnička, ktorú tak radi spievame okolo Vianoc), Jan Atϋrlich, Dan Keschön, Jens Ehádej (áno, práve jeho ospevuje Helenka Vondráčková), Dieter Moflasche (jeho prítomnosť vždy zahreje),

Americkí židia sú demograficky najohrozenejšou skupinou obyvateľstva. Pre židov v Izraeli platí presný opak. Prečo je to tak?

V nedeľu uplynulo 70 rokov od začiatku deportácií Židov zo Slovenska počas vojnového štátu. Ak by sme v novodobých slovenských dejinách mali hľadať najhorší moment, nemali by židovské deportácie konkurenciu; ich rozsah, aktívna podpora vtedajšej politickej elity národa, ale aj tichý súhlas alebo prinajmenšom mlčanie väčšiny z nich robia morálne dno, ku ktorému sa treba vracať, pripomínať si ho, činiť pokánie.

V detstve nás balamutili rozprávkami o tom, ako psík žije s mačičkou v pevnom zväzku a že krtko žuje žuvačku a kamaráti sa s myškou. V dospelosti neraz sami ochotne uveríme mýtom. Napríklad tomu, že aj slony z času na čas potrebujú riadnu dávku alkoholu.

Mnohí ho majú za šaša, ktorý sa rozbitím vlastnej kandidátky pripravil o vstup do parlamentu. Lenže Igor Matovič nie je pobláznený šašo. Je to skôr dobrodruh, ktorý sa chce stať nekorunovaným kráľom antigorilieho ľudu. A nie je vylúčené, že sa mu to sčasti podarí.

Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.