„V tejto budove sa konaly stavovské snemy uhorské v rokoch 1802-1848. Tu pôsobil na sneme v rokoch 1847/8 slávny publicista slovenský Ľudevít Štúr jako ablegát slob. kráľ. mesta Zvolena bojujúc neohrozene za ľudské a národné práva utlačovaných národov bývalého Uhorska.“

Zrušením pracovného pokoja počas 17. novembra podalo Slovensko správu o tom, ako málo pre nás boj za slobodu a demokraciu znamená. Naši severní susedia však k týmto hodnotám pristupujú inak a svoj zápas s totalitami majú dôkladne v pamäti. Stačí zájsť do mesta Gdansk a prostredníctvom dvoch veľkolepých múzeí človek pochopí, ako si svoju minulosť môžeme pripomínať.

Ani 36 rokov od Nežnej revolúcie sloboda nie je samozrejmosť. 17. novembra si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu a všetkých ľudí, ktorí sa neváhali postaviť za hodnoty slobody, tolerancie, solidarity a pluralizmu. A kým staršie generácie si ešte živo pamätajú podpultový predaj, rady na banány, nákupy v Tuzexe, tovar na prídel či nedostatkový tovar, mladá generácia vyrastá v prostredí, kde je slobodný prístup k informáciám či tovarom samozrejmosťou. Aj preto Tesco, známe širokými možnosťami výberu, predstavuje autentické príbehy ľudí, ktorí si kedysi nemohli slobodne vyberať tak, aby si vždy zachovali svoju dôstojnosť, individualitu či podporu svojho zdravia.

Za hlasovalo iba 62 zo 140 prítomných zákonodarcov.

Včera večer slovenský parlament schválil konsolidačný balíček. Ako ho vnímajú poprední slovenskí ekonómovia? .týždeň sa na to opýtal Ivana Mikloša, Eugena Jurzycu a Jána Oravca.

Hurikánová sezóna sa pomaly končí, no jej záver bol strašidelný. Na záver vyprodukovala búrku storočia – hurikán Melissa udrel silou najvyššieho piateho stupňa Saffir – Simpsonovej stupnice. Na Jamajke, Kube a Haiti zanechala Melissa desiatky obetí a miliardové škody.

Kamkoľvek sa človek pozrie, cíti hlad po inom druhu spravodlivosti – po váhach, ktoré merajú viac než len rovnováhu síl. Ľudia sú unavení z neuskutočniteľného ideálu sveta vykúpeného kultúrou zahanbenia a rušenia, z politických hnutí bez lásky. Máme síce množstvo psychologických nástrojov, ktoré nám pomáhajú spracovať traumu, no niekde pod tým sme pochovali teologickú silu odpustenia – tú, ktorá vytvára budúcnosť.– Anne Snyder

Michel Houellebecq je v súčasnosti jednou z najvýraznejších literárnych osobností vo svete. Jeho špecifické knihy vyvolávajú v spoločnosti obdiv, no hlavne kontroverzie a pobúrenie. Často býva označovaný za islamofóba, mizantropa a nihilistu, či proroka civilizačného rozkladu. Nedajme sa ale odradiť – za týmto všetkým sa totižto ukrýva jedinečná výpoveď, ktorej porozumenie je v čase dnešných výziev z môjho pohľadu kľúčové.

Každý vnútroblok má svoj jedinečný charakter. Určuje ho poloha – či sa nachádza v historickom centre, alebo je ukrytý v labyrinte betónových sídlisk. Definuje ho aj dostupnosť – verejný dvor, ktorý sa ponúka každému okoloidúcemu alebo súkromný, ktorý v bezpečí a tichu ukrýva tajomstvá obyvateľov medzi štyrmi stenami. Charakterizovať ho môže napríklad príjemný podnik, malá záhradka alebo veľké detské ihrisko. Je zanedbaný alebo zveľadený? Chceme sa naň dívať skrze oko architekta, urbanistu, alebo sa radšej necháme zviesť jeho atmosférou a geniom loci? Prehnane povedané, akoby každý vnútroblok, každý dvor, bol jedinečnou žijúcou entitou. Keby sa zasnívame, mohli by sme túto entitu vnímať ako osobnosť. Dobrého priateľa, okoloidúceho cudzinca alebo možno aj milenca.

Príhovor z utorňajšieho (16. 9.) protestu.