Moderné informačné technológie sa od začiatku chápali ako základný znak prevratnosti našej doby, víťazstvo otvorenosti a slobody. Končil sa čas, keď sa dal náš vtedajší svet reálneho socializmu krásne odizolovať od hnusného kapitalizmu a imperializmu. Stačili rušičky Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, zákaz dovozu západnej tlače, prohibícia západných knižiek na trhu, v knižniciach a ich habanie na medzinárodných poštách, kontrola reprodukčnej techniky na každom pracovisku. Počítače akoby neexistovali. Boli to zlaté časy izolácie, ešte aj ten televízny signál sa šíril z Rakúska a Nemecka len do prihraničia.

Aha, Hviezdoslav...! Takto pôvabne nám, teda manželke a mne, opísala svoje detské stretnutie s veľkým básnikom prozaička Margita Figuli pri jednom zo zriedkavých posedení, keď sme ju prehovárali, aby poskytla rozsiahly rozhovor pre taliansky literárny magazín Ľudia a knihy (úspešne ho potom autorsky pripravila Jarmila Očkayová, naša slovensko-talianska spisovateľka).“ Šla som po chodníčku a zrazu oproti mne ktosi kráča. Pozriem lepšie: Aha, Hviezdoslav!“ Áno, presne ten, ktorý nám posiela milý pozdrav spoza rokov a ja by som ho rád odovzdal.

Po 7. februári je zrejmé, že Hobbesovho Leviathana, ktorý už nejaký čas pochoduje západnými inštitúciami, vidí na Slovensku len menšia časť občanov.

Tak dobre, poviem to ešte raz. Už som to tu bol spomenul: bol to stĺpček o Marcovi Aureliovi. Že na našom území nielen bojoval proti Kvádom, vtedajším obyvateľom južnej časti Pohronia.

Jedna z najlepších pesničiek na tomto svete je Redemption Song od Boba Marleyho. Pieseň spásy. Jej druhá sloha je zvlášť omračujúca: „Emancipate yourselves from mental slavery / None but ourselves can free our minds / Have no fear for atomic energy, / ´Cause none of them can stop the time.“ Keď sa to preloží do slovenčiny, stratia slová svoj do mramoru vytesaný cveng, ale nech: „Osloboďte sa z mentálneho otroctva / Nikto okrem nás nemôže dať našim mysliam slobodu /Nemajte strach z atómovej energie / Pretože nezastaví čas.“

V týchto dňoch sa rozhodlo, že vydavateľstvo .týždňa musí zaplatiť pokutu 50-tisíc eur za Lampu o kauze Cervanová. Je to jedna z najväčších pokút v histórii našej žurnalistiky.

Henry Kissinger oslávil v máji tohto roku 91 rokov a v septembri vydal knihu World Order (Svetový poriadok), ktorá je jedným z najdôležitejších príspevkov k diskusii o neporiadku v našom svete.

Bolo to 90 minút, ktoré vrátili nádych veľkoleposti nášmu futbalu, posunuli z nášho pohľadu hranice možného a dostali nás do eufórie, ktorej dominovala hrdosť. Slovensko dosiahlo čosi mimoriadne.

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.

Medzi ľahšie letné témy naraz vletela správa ako protitankový granát. Pri samovražednom útoku prezlečeného Talibanca zahynuli minulý utorok štyria českí vojaci (piaty je ťažko ranený) a jedenásť afganských civilistov vrátane detí. Je to naša najväčšia strata v zahraničných misiách.