Český týždeň Tomáša Němečka

Česká armáda z bezpečnostných dôvodov nezverejňuje mená ľudí z bojových jednotiek, takže len vieme, že to boli rotmajster D. B. (28), čatár I. K. (24), desiatnici J. Š. (39) a L. L. (33), tým zraneným je rotmajster J. L. (39). Podľa všetkého neurobili žiadnu chybu. Sto päťdesiat českých prieskumníkov zo Žatca a Chrudimi má na starosti ostrahu obrovskej spojeneckej základne v Bagrame a sú cvičení, aby predvídali aj nepredvídateľné. Okolitý terén je neafgansky zelený, zarastený kríkmi, políčkami a sadmi. Práve minulý mesiac tu odrazili polnočný útok na vojenské vozidlo. Aj hliadka, ktorá sa 8. júla o 7:45 ráno rozprávala s dedinčanmi v obci Kalandár Číl, zbierala informácie o raketovom útoku z predchádzajúcich dní. Samovražedný atentátnik mal na sebe afganskú uniformu a odpálil sa bez ohľadu na deti, ktorým českí vojaci akurát v tej chvíli rozdávali pastelky. V afganskom kontexte – strašné to napísať – bežná správa: od januára do júna zomrelo 1 564 náhodných civilistov (o 17 % viac ako vlani), z toho 295 detí, pretože Talibanci čím ďalej, tým viac útočia nielen na vládne úrady, ale aj na reštaurácie, alebo mešity.
Ako hovorí jeden poľský diplomat: Česi sa zmenili – dnes po boku Poliakov strieľajú a zabíjajú. Pri pohľade na armádne velenie teraz človek cítil až hrdosť. To keď náčelník štábu Petr Pavel, sám nositeľ vyznamenania za statočnosť z juhoslovanskej misie, a jeho zástupca výsadkár Aleš Opata, ktorý velil v Bosne i Afganistane, hovorili o tom, že pozostalí budú mať doživotnú rentu a okolo seba podpornú sieť armádnych rodín. V tých ťažkých správach to bolo, ako keby bol za oknami júl.