Prvému súdnemu pojednávaniu sa síce Branislav Bríza vyhol, svoje kontakty a podnikateľské aktivity z minulosti však neskryje. Podľa najnovších zistení .týždňa kedysi obchodoval aj s ľuďmi, s ktorými neskôr podpísal zmluvy o prevode pozemkov vo Veľkom Slavkove.

Minulý štvrtok poslal švajčiarsky súd v Bellinzone na štyri roky a štyri mesiace do väzenia Antonína Koláčka (54) a spolu s ním štyroch ďalších Čechov, ktorí koncom 90. rokov spáchali mnohomiliardovú privatizačnú krádež. Pri tej správe mi až slzy vbehli do očí: Veď to je moja mladosť! O nečistom ovládnutí Mosteckej uhoľnej som písal pätnásť rokov.

Pýtam sa sám seba, čo nás robí ľuďmi. Jedna odpoveď na mňa hneď vyskočí, nie je to jediná odpoveď, aj keď otázka ju sama podnecuje. Ľuďmi nás robí to, že si kladieme otázky. Všetky zvieratá majú záujmy, inštinkty a vnímanie. Všetky zvieratá majú nejakú rámcovú predstavu o svete, v ktorom žijú. Ale len my si o svojom prostredí kladieme otázky. Len my odmietame byť definovaní svetom, v ktorom žijeme, a namiesto toho sa snažíme definovať náš druh a našu prirodzenosť.

Jedna vec sú migranti z moslimských krajín, ktorí si „preskákali“ martýrium na úradoch, už ovládajú minimálne základy slovenčiny a sú plnohodnotne zapojení do našej spoločnosti. Ale ako je to s tými moslimami, ktorí na Slovensko prichádzajú – aj z dôvodu rozvrátených pomerov v ich krajinách? Aj takýmto ľuďom sa venuje Liga za ľudské práva (HRL).Šéfka HRL Zuzana Števulová upozorňuje na zásadný rozpor. Slovensko síce oficiálne prijalo koncepciu integračnej politiky, no podľa HRL v praxi príliš integrácia nefunguje. Neexistujú nijaké štatistiky o tom, koľko cudzincov je u nás z moslimských krajín. Je však preukázané, že sú tu sledovaní.

O energetike sa až doteraz písalo predovšetkým v spojitosti s cenami, privatizáciou štátnych monopolov či s energetickou bezpečnosťou. Debata sa však posúva k odbornejším témam.

Pred časom sa mi zazdalo, že som prišla o zub. Ten maličký na boku, ktorý je so mnou už vyše 30 rokov. Mliečny rezák, čo mi nikdy nevypadol a ja už roky viem, že sa oň musím starať, pretože ho nemá čo nahradiť. Keby tu bola moja babička, asi by to celé spojila so snami a usúdila, že niekto zomrie. Rada spája sny, v ktorých človek stráca stoličky, predné alebo iné zuby so stratou milovanej osoby. Z čistej predtuchy. Sama nosí zubnú protézu a už pochovala skoro všetky svoje kamarátky.

„Každý deň stretnúť človeka, to stačí,“ tak túto Kostrovu báseň sme sa na základke svorne preskúšavali, sediac na podstienke pred hodinou literatúry. Stále viac však vidím a prežívam, že sa ľudia barikádujú pred ľuďmi, vytvárajúc si vzťah s virtuálnym svetom, do ktorého investujú všetok um a čas. Prešlo len pár rokov, ale ten kontrast kričí.

Obludné právne ignorantstvo predsedníčky Ústavného súdu a list jej manžela, adresovaný jednej zo strán „živého“ sporu, premenili už aj doteraz bizarnú kauzu prokurátora na akýsi ústavno-politický surrealizmus. Taký, aký možno vidieť zrejme len na Slovensku. Za spanilou jazdou Ivetty Macejkovej sa však skrýva hlbšia kauzalita, a tá je determinantom i kliatbou slovenskej politiky. Ak nie celej verejnej sféry.

Bill Baker bol pionierom americkej sociálnej práce na Slovensku. Jej kométou. Od roku 1991 žil v Košiciach, skúmal a vzdelával v sociálnej oblasti, pomáhal ľuďom v núdzi, v roku 2002 založili s Pavlom Hanšutom Združenie za sociálnu reformu, vydal knihu V bludnom kruhu.

Južnoukrajinsk, satelitné mesto jednej juhoukrajinskej atómovej elektrárne. Postávam, hodiny si pozorne vyberám taxikára, aby som našiel toho pravého. Môj plán je chúlostivý – chcem prejsť cez zabudnuté Killing Fields rumunského diktátora Antonesca. V Zadnestersku – dnes z veľkej časti na území Ukrajiny – vykonávalo Rumunsko, spojené s Hitlerom, svoj holokaust. V zime 1941/42 tu boli zavraždení predovšetkým Židia z Besarábie, Bukoviny a z Odesy. Najmenej štvrť milióna, podľa iných výpočtov ešte oveľa viac. Aj kritickí rumunskí historici sa Zadnesterska radšej nedotýkajú.