Literárny vedec, predseda OKS a náš prominentný spolupracovník Peter Zajac hovorí, že je od roku 1989 pracovne dvojdomý a tým stratil to najpotrebnejšie na pestovanie svojich nerestí – čas. Začali sa parlamentné prázdniny a on sa najviac teší na písanie o Jánovi Kollárovi.

Germanistka a publicistka, vydavateľka a spoluzakladateľka ASPEKT-u Jana Cviková stále nevie, čím by vlastne chcela byť. Nevie oddeliť prácu od zábavy, a veci, ktoré robiť nechce, robí len preto, aby mohla robiť tie, čo ju bavia.

V minulosti vraj kradol služobný benzín, spôsobil nehody pod vplyvom alkoholu a kamarátil sa s mafiou, od ktorej bral peniaze. Kritizujú ho najmä bývalí policajti a Ján Slota. Doteraz na podobné útoky nereagoval, pred verejnou voľbou generálneho prokurátora však urobil výnimku. Policajný prezident Jaroslav Spišiak.

Syn Poľska je dnes blahoslaveným Jánom Pavlom II. Čo to pre Poľsko znamená? Čo by malo teraz robiť?

Ivan Mikloš bol výraznou postavou tranzitívnych reforiem začiatkom 90. rokov. Vo vláde Jána Čarnogurského vystupoval nielen ako minister privatizácie, ale čoraz častejšie zasahoval ako ekonóm.

Pre Obamovu politiku na Blízkom východe je signifikantné, že zásadný prejav (tak ho médiám podsúvali jeho ľudia) o takzvanej arabskej jari predniesol, keď je v celom regióne už načisto letné počasie. Pol roka po tom, čo sa celý región začal otriasať, ako nikdy predtým, a pol roka po tom, čo sa komentátori spamätali a začali hovoriť o dopadoch arabskej nespokojnosti, prišiel prezident s víziami.

Stane sa arabská jar jeseňou Schengenu? Utečenecké vlny prichádzajú do Európy priebežne predovšetkým zo severnej Afriky a pobrežia Talianska a Španielska sú roky vystavené vylodeniam plavidiel so stovkami zúfalcov, túžiacich po živote v bohatej Európe.

Na stránkach .týždňa vám chceme postupne predstaviť slovenských politikov, ktorých mená sú takmer neznáme. Napriek tomu existovali a vo svojej dobe mali čo povedať.  

Tridsiateho prvého mája 2011 uplynie presne rok od násilného incidentu, ktorý sa odohral medzi izraelskými vojakmi a "mierovými aktivistami" na palube tureckej lode Mavi Marmara.

Spisy objavené v pozostalosti Lászlóa Németha sú naozajstnou senzáciou. Autor ich napísal medzi 10. a 20. novembrom 1956. Dajú sa prečítať v tohoročnom aprílovom čísle mesačníka Hitel. V Maďarskej kolektívnej pamäti je rok 1956 čiernou škvrnou a podivným javom.