Akurát čítam o štúdii, ktorá zistila, že človek dosahuje svoj fyzický aj mentálny vrchol vo veku 24 rokov. Úžasné! Miestne médiá publikujú články o tom, ako zakryť šediny pri hľadaní práce a čo si pri tom obliecť, ako hovoriť. Mladí jednoducho vedia všetko lepšie, a ak budete prijateľne cool, možno vás aj zamestnajú. Alebo nie – je to na nich. My štyridsiatnici sme už odpísaní, hoci mnohí z nás statočne investujú do rekonštrukcie vzhľadu. Bez skalpelu a botoxu to vraj ani nejde. A ak nie ste v štyridsiatke finančne za vodou, je takmer isté, že vás čaká temná a ponurá budúcnosť, nápadne podobná čiernobielym filmom o stredovekých morových ranách. Nie, niet nádeje, sociálny darwinizmus postupne všetkých požerie.

Úplne prvýkrát som držal v rukách kanonické dielo taoizmu za hlbokého komunizmu v preklade z ruštiny do češtiny od Emy Bayerleovej (1954). Paragraf tretí: „Kdyby nebyli uctíváni mudrci, nebyly by rozepře mezi lidem. Kdyby si lidé necenili vzácné předměty, nebyli by mezi nimi zloději. Kdyby zrak lidí nebyl poután žádoucími předměty, srdce lidí by se nejitřila. Proto vláda moudrého člověka vyprázdňuje jejich srdce a naplňuje jejich žaludky. Oslabuje jejich vůli a zpevňuje jejich kosti. Stále se snaží, aby lid neměl vědomosti a vášně a aby ten, kdo má vědomosti, nesměl zasahovat. Uskutočněje-li (mudrc) nečinnost, přináší to vždy pokoj.“

Ako podnikateľ v stavebníctve mal v najlepších časoch tisíc zamestnancov, z toho stovky Rómov. Mnohých z nich vytiahol z kolobehu chudoby. Jozef Patkaň už vyše dvadsať rokov dáva Rómom nielen prácu, ale aj hrdosť.

Američan Walter Hudson sa mediálne preslávil po tom, ako ho osem ľudí oslobodzovalo spomedzi dverí, kam sa zasekol po pošmyknutí v kúpeľni. Walter mal totiž vyše 500 kíl a podľa toho, čo zaznamenala Guinessova kniha rekordov, patril medzi sedem ľudí, ktorých osobný rekord prekonal túto hranicu. Piati z nich vrátane Waltera však už viac ako dvadsať rokov nežijú a ten šiesty už medzičasom „zhodil“ pod stovku.

Z predvolebných výskumov vyplýva, že najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola má Andrej Kiska, za ním nasleduje Milan Kňažko a Radoslav Procházka. Herečky Emília Vašáryová a Anna Šišková, kazateľ Daniel Pastirčák píšu, prečo dajú hlas jednému z týchto troch možných vyzývateľov Roberta Fica.

Toto je chvíľa, ktorá sa počíta pre históriu: Čo ste robili a hovorili v čase, keď Rusko amputovalo Ukrajine Krym? Na Ukrajine sa zrodilo – hoci možno len na okamih – čosi ako spoločný politický národ a Rusko proti nemu vzápätí použilo Putinovu doktrínu (ak o to ruské menšiny v iných krajinách požiadajú, „môžeme použiť všetky prostriedky na ochranu týchto občanov“).

Mysela som si, že je to život vo veľkom meste, ktorý otupil naše susedské vzťahy. Keď som vyrastala v Trnave, poznali sme všetkých susedov v našom dome po mene a kamarátili sme sa minimálne s polovicou z nich (u mňa bolo číslo väčšie ako u ostatných členov rodiny, lebo ja som sa hrala aj s rómskymi deckami). Keď sme sa presťahovali do Bratislavy, už sa naše vzťahy obmedzili na maximálne 2 rodiny v dome. Sťahovali sme sa často. Dodnes som sa sťahovala 24-krát, dokopy v 4 krajinách. Vystriedala som teda množstvo susedov. A môžem povedať jednu vec – nikde nie sú susedské vzťahy chladnejšie ako v bývalom „ostbloku”.

Milí priatelia. Sloboda má v sebe zradný rozmer neporozumenia. Ste slobodný, nikoho neohrozujete, no vždy sa nájde niekto, kto by vás chcel napchať do šablón vlastného nešťastného života. Pre vaše dobro. O nič iné nejde. Najabsurdnejšie na tom je, že tí, čo vás chcú spútať, nie sú ani sudcovia, ani dozorcovia. Sú to samotní väzni a niekedy to ani nemyslia v zlom. Namiesto toho, aby sa zbavili pomyselných pút, nasadia ich aj vám. Chcú, aby ste lamentovali s nimi, aby ste spútavali iných, aby ste sa vzdali, zhrbili a kráčali na galeje, lebo presne takto sa to má. Z hlbín detstva sa mi vynára skutočná filmová postava. Hrdina. Vo filme nikdy nehral, ale nehral ani svoj život.

Sú isté javy, ktoré sa vo vesmíre opakujú. Jedným z nich je ten, že Slobodná Európa sa raz za desať rokov zavrie do štúdia a vydá nový album.

Na prvé počutie pôsobí ich hudba temne, ale keď sa započúvate do ich silných piesní, nájdete vždy cestu von. Aj pre toto tajomstvo patrí dnes košická skupina Kolowrat medzi najzaujímavejšie slovenské skupiny. O ich novom, v poradí treťom albume Pobiť sa/Utiecť, ktorý zbiera výborné recenzie, sme sa porozprávali so spevákom Rasťom Rusnákom.