„Zlomená platnička?” pýta sa ma udivene môj bývalý jogín. Bývalý, lebo jogu už cvičiť nemôžem. Pozerám na neho až previnilo – budeme ešte kamaráti, aj keď nebudem k nemu chodiť na jogu? A čo moje ranné prechádzky po pláži? Nikdy sa mi nepodarí vstať ráno o deviatej, pokiaľ nebudem mať konkrétnu aktivitu na práci.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Buseta prudko zabrzdila. Ošumelá figúrka Panny Márie Karmelskej brnkla do zahmleného skla. „V mojej Bogote – každý deň viac ľudí – sa topí v chudobe...“ Dvaja týpkovia v špinavých mikinách hlasno štekajú svoje rýmy do húfu pasažierov.

Tintinove dobrodružstvá (The Advectures of Tintin) sú spoločným dielom dvoch moderných klasikov kinematografie – Stevena Spielberga a Petra Jacksona a samy majú reálnu šancu stať sa klasikou.

Naša rodina je neštandardná. Máme päť detí a sme katolíci. Žijeme na vidieku v rodinnom dome s veľkou záhradou.

Priatelia dobrých kníh u našich susedov majú tento rok Vianoce už za sebou. Najsilnejší hráči na knižnom trhu vymysleli Veľký knižný štvrtok a so spoločnou marketingovou podporou vydali kolekciu atraktívnych noviniek. Súčasnú českú prózu zastupuje Petra Soukupová.

Mnohí ho majú za šaša, ktorý sa rozbitím vlastnej kandidátky pripravil o vstup do parlamentu. Lenže Igor Matovič nie je pobláznený šašo. Je to skôr dobrodruh, ktorý sa chce stať nekorunovaným kráľom antigorilieho ľudu. A nie je vylúčené, že sa mu to sčasti podarí.

Som verný človek. Nikdy som inú stranu ako SDKÚ-DS nevolila. Keď začali vládnuť, dali môjmu manželovi a ďalším 300 000 Slovákom žijúcim v Česku možnosť obnoviť si slovenské občianstvo, ktoré za vlády premiérov Mečiara a Klausa stratili.

V prvom rade by som asi zdôraznil, že voliť by mal ísť každý, komu záleží na krajine, hoci asi väčšina mojich kamarátov je presvedčená, že voliť nepôjde. Myslím, že voľby sú jeden z mála výdobytkov roku ´89 a demokracie, ktoré tu ešte fungujú.

V roku 1967 som prišiel na študijný pobyt do Tübingenu. Dvadsaťdva rokov od konca druhej svetovej vojny, sedemnásť rokov od vzniku Spolkovej republiky Nemecko. Rok pred Pražskou jarou v Československu a Parížskym májom. Zažil som v Tübingene Kafkovho spolupútnika Maxa Broda, filozofa nádeje Ernsta Blocha, rekonštrukciu mestského historického jadra. Bol to čas študentského protestu proti skostnatenému školstvu, starým nacistom, korupcii. Ponúkali sa rozličné riešenia od Maových červených knižiek až po teroristické červené brigády a vraždenie. U nás sovietske tanky.