Tento článok nie je o fajčení a už vôbec nie je jeho propagáciou. Autor totiž považuje fajčenie za bezkonkurenčne najabsurdnejšiu aktivitu, akej sa len človek rodu Homo sapiens – inak vraj človek rozumný – môže dobrovoľne zúčastniť.

Je po voľbách, ktorým predchádzala nebývalá brutálna kampaň s množstvom obvinení a vzájomných útokov.

Americkí republikáni si minulý týždeň prežili svoj „super utorok“. Volebný deň, ktorému sa v rámci primárok venuje výnimočná pozornosť. Stranícki kandidáti na prezidenta sa počas super utorka dozvedia, akú šancu majú zabojovať o kreslo v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Možno ani netušíte, aký zázrak to tu máte. Zázrak, ktorý núti nás Čechov, ale aj Poliakov a možno aj Rusov v Kaliningrade, premýšľať o tom, či sa naše dejiny nemohli uberať približne pred šesťdesiatimi rokmi nejakým iným smerom. Nebudem vám tvrdiť, že Komárno je nejaké nádherné mesto. Nie je, a to napriek tomu, že ako bývalá najväčšia pevnosť monarchie, najdôležitejší opevnený bod na Dunaji proti Turkom, alebo posledné vzdorujúce mesto maďarskej revolúcie 1848 má, samozrejme, úžasný turistický potenciál.

Čo má podľa vás v náplni práce európska komisárka pre spravodlivosť a ľudské práva? Určite o nej ani neviete. A teraz narýchlo predpokladáte, že len pasívne dohliada na to, aby členské štáty EÚ dodržiavali zmluvne zakotvené základné ľudské práva. Ale ak uvažujete len takto plocho, vôbec netušíte, akým vážnym výzvam čelí táto komisárka. Tak, prosím, čítajte.

Americký prezident sa pustil do zápasu, ktorý pre neho môže byť zničujúci. Pokúsil sa siahnuť na taký posvätný princíp, akým je pre americkú cirkev náboženská sloboda.

Svet je zvláštne zariadené miesto. Ľudský život je zvláštny jav. Človek má telo. A má dušu. Tiež rozum. Sny. Predstavy. Rebríček hodnôt. Ciele. Vzťahy. Okolnosti a okolie. Atď.

Nadviažem na Martina Slosiarika, ktorý minulý týždeň na tomto mieste poukázal na pravdepodobnosť historicky najnižšej volebnej účasti. Keďže politické strany poznajú predvolebné prieskumy a o tejto hrozbe vedia, dalo by sa očakávať, že sa budú všemožne snažiť zmobilizovať svojich sympatizantov. Aká je však realita?

Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

Sedím pred nepálskou telkou, dávajú indické telenovely. Nepálka sediaca vedľa mňa, učiteľka našich sirôtok, sa dychtivo vžíva do deja a ja sa usmievam. Tento druh herectva by neprešiel nielen v Európe, ale ani v mexickej či argentínskej megatelevýrobe. V spodnej časti obrazovky idú akési reklamy vo forme rýchloidúcich tituliek, podobne ako výnimočné správy, zľava doprava. Odrazu zaregistrujem v tej rýchlosti známe slovo, ani si presne neuvedomujem, aké, len viem, že nepatrí do nepálskeho trelevízora. Zaostrím, slovo sa opakuje znova. Slovakia.