Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Fanúšikovia, fanovia, nerdi, geekovia, otaku, trekkies, trekkers, questers, kartičkári, scifisti, mangáči, a tak ďalej, majú mnoho rôznych mien, žiadne nie je dostatočne široké, aby ich zastrešilo všetkých. Navzájom sa nikdy nezhodnú, ale rozumejú si lepšie, ako s tými zvonku.

Je to malá irónia našich dejín. Sme národom, ktorému chýba otec. Česi majú svojho tatíčka, my sme ho neprijali. Maďari majú svojho kráľa -svätca, my sme na neho zabudli.

Keď som si v piatok uvedomil, že od pádu komunizmu prešla takmer presná polovica môjho života, prekvapilo ma to. Pocitovo žijem v slobode oveľa kratšie, než v husákovskej normalizácii.

Podľa čínskych rodičovských pravidiel treba dať deťom zakúsiť aj trochu zimy a hladu, ak nám leží na srdci ich blaho. Moje deti dodržujú čínske pravidlo dobrovoľne: starší chodí celý rok v tielku a mladšia takmer neje.

Prívrženci krajnej pravice majú vlastnú módu aj legálne obchody s oblečením. Kedysi v nich boli razie, po čudných rozhodnutiach súdu to však polícia zabalila.

Nemal som výber. Musel som sa stať hudobníkom. V našej rodine sa stále muzicírovalo. Keď sme šli niekam autom, spievali sme celou cestou. Otec zbieral ľudové piesne, mama bola chýrna speváčka, moji dvaja ujcovia Švancarovci boli ľudoví muzikanti, ktorí odohrali na myjavských kopaniciach tisíc svadieb.

Niet takého brlohu na svete, aby schoval darebáka. Spáchaj zločin a zem bude zo skla. Toho sa drží každé malé dieťa. Rodíme sa na tento svet ako Emersonovi idealisti. Aj moja Hana.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Tak zvyknú kinofilovia niekedy nazývať filmy neposlušného španielskeho filmového velikána Pedra Almodóvara: Ženy na pokraji nervového zrútenia, Všetko o mojej matke, Zlá výchova, Volver, Rozorvané objatia.