Päťdesiat odtieňov sivej je ešte stále v kurze, tlačí sa naň pokračovanie Päťdesiat odtieňov temnoty a tretí diel trilógie E. L. Jamesovej čaká v zálohe, takže milovníčky ženskej S/M pornografie sa nemusia báť, že by nemali čo čítať.

Rozbitá opozičná scéna si žije čulým životom, ktorý však málokoho zaujíma. Alebo ste si skutočne všimli, akú „strategickú dohodu“ uzavreli minulý týždeň exkádehák Daniel Lipšic a exsaskár Jozef Kollár?

Úspešný príbeh antivírusovej firmy ESET je na Slovensku pomerne známy. Fajnšmekri však vedia, že firma Miroslava Trnku je len jednou z troch československých firiem, ktoré sa stali lídrami na trhu boja s počítačovými škodcami.

Na obale pätnásteho albumu Nicka Cava a jeho Bad Seeds je fotografia Nicka a jeho manželky Susan v ich vlastnej spálni. On je – ako vždy – v čiernom obleku, ona úplne nahá. Nick otvára okenicu a vpúšťa dnu jasné svetlo.

Neraz sa človek stretne v tlači, najmä hudobnej, s príkrym hodnotením, že 70. roky, najmä ich prvá polovica, nestáli ako rocková éra za nič. Podľa mňa to môže hlásať buď niekto, pre koho sa rock skončil rozpadom Beatles alebo, naopak, ten, pre koho sa to všetko začalo až s príchodom Sex Pistols. A do tretice ten, kto do toho vidí ako príslovečná hus do piva.

Práca sa dá robiť srdcom alebo pre peniaze. V ojedinelých prípadoch sa stáva, že človek, ktorý sa nedá peniazmi ani po rokoch pokaziť, zrazu zarobí peniaze. Oni vás všetci tí ľudia, čo vám chcú dobre, prehovárajú, aby ste svoju prácu prispôsobili honbe za peniazmi, aby ste robili rádiovejšie pesničky, komerčnejšie zájazdy alebo vyrábali trendovejšie výrobky, ale vy robíte len to, čo máte radi, a tak, ako veríte, že je to správne. Ja som si od začiatku zvolila túto cestu, ale nestretla som na nej veľa podobných.

Priateľské upozornenie na úvod: Keby ste náhodou na svojich potulkách svetom stretli divokého Djanga, hovorte mu Džango (s čistým dž) bez toho, že by na začiatku mena bolo počuť hlásku d. To d sa jednoducho nevyslovuje. Na túto vec je Django výnimočne citlivý.

Dvoupatrových domů byl ve městě všehovšudy tucet: ten, ve ktorém jsme bydleli my, dvoje kasárna pro honvéd a ještě několik veřejných budov.

V septembri tohto roku by sa dožil sto rokov pravdepodobne jediný slovenský politik, ktorý do politiky vstúpil už za 1. ČSR a aktívny v nej bol ešte aj po novembri 1989.

Sešli jsme se na tomto historickém místě, abychom si připomněli, že novodobému českému státu přibyl další rok. Od vzniku naší republiky zanedlouho uplyne již sto let. V té chvíli se jistě budeme ptát: Co tato, z hlediska historie relativně krátká doba, navíc přerušená nacistickým protektorátem a poté faktickým područím Sovětskému svazu, našemu národu přinesla; a co jsme svému státu přinesli my, kteří jsme v této době žili?