Päť recenzíí

.časopis .kultúra 20.01.2013

Alessandro Baricco: Pán Gwyn, Andrzej Stasiuk: Bílá vrána, Ivica Ruttkayová: Hadia žena, E. Boboš Procházka, Marek Wolf: Diversion, Shugo Tokumaru: In Focus?

Monopol moci

.peter Schutz .časopis 20.01.2013

Rozhodnutie prezidenta, nevymenovať Jozefa Čentéša, je míľovým krokom na ceste Smeru k úplnému ovládnutiu štátu. Ak nerátame Janu Dubovcovú na pozícii s mušou mocenskou váhou, tak Smer už buď „osobne“ kontroluje, alebo má pod vplyvom všetky kľúčové inštitúcie, cez ktoré sa distribuujú peniaze a moc v republike.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 07.01.2013

Moje deti v nepálskom sirotinci boli posledné roky týrané. Ich vlastným šéfom, zakladateľom a najbližším človekom. Boli kruto bité, trestané zhnitým jedlom a zastrašované, že ak mi niečo povedia, budú bité ešte viac. Dialo sa to za mojím chrbtom a ja som to nevidela. Teraz, keď to prasklo a ja a môj tím dobrovoľníkov sme začali konať, zbierať evidenciu o týraní, zhromaždili ako svedkov učiteľov z našej školy, zhromaždili skutočných rodičov detí, o ktorých nám bolo tvrdené, že zomreli, kontaktovali nepálske médiá a dobročinné organizácie po celom svete, hrnieme sa do vôd, v ktorých nevieme plávať.

Šťastný národ s blbou náladou

.vladimír Palko .časopis .téma 16.12.2012

Keď porovnáme vývoj Slovenska v 20. storočí s vývojom niektorých významných európskych národov, udrie nám do očí ich zostup a slovenský vzostup. Pred sto rokmi bola Veľká Británia veľmocou v prvej kategórii, aby v nasledujúcich rokoch stratila svoju koloniálnu ríšu vrátane Indie a významnej časti Afriky. Niečo podobné sa dá povedať o Francúzsku. Rusko sa posunulo z pozície veľmoci, v ktorej bolo už prinajmenšom dve storočia predtým, do pozície superveľmoci. Cez rozšírenú sovietsku štátnosť a ideológiu komunizmu vládlo polovici sveta. Zrútením ideológie však Rusko o toto všetko prišlo. Globálnu ideu nemá, rozpadom Sovietskeho zväzu sa ocitlo za hranicami Ruska dvadsať miliónov Rusov.

Ivetta Macejková: pán Hríb, na novinára ste ešte nedorástli

.ivetta Macejková .časopis .týždeň doma 09.12.2012

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková napísala ďalší verejný list šéfredaktorovi .týždňa Štefanovi Hríbovi. Keďže jej list má opäť neoceniteľnú výpovednú hodnotu, pred ktorou sa musia naše novinárske štandardy iba nemo skloniť, rozhodli sme sa ho opäť uverejniť bez zásahov, v pôvodnom rozsahu aj znení.

Zachráňme učiteľov

.martin Hanus .eva Čobejová .jozef Majchrák .časopis .téma 25.11.2012

Ste muž, žijete vo veľkom meste, kde platíte vysokú hypotéku za panelákový byt, ste živiteľom rodiny, no napriek tomu chcete ostať učiteľom, lebo táto práca je vám nadovšetko blízka. Asi to poznáte – pre vašich známych a priateľov ste idealistický blázon. Ale už nastal čas, aby sa to začalo meniť.

Kto je to ten hipster?

.elena Akácsová .lifestyle .lifestyle 05.11.2012

Viete, koľko váži hipster? Jeden instagram. * Viete, koľko hipsterov je treba na výmenu jednej žiarovky? Dvoch. Jeden točí, druhý fotí. * Najlepší hipsterský vtip je ten, o ktorom ste vy nikdy nepočuli.

Křesťanství je přece židovské

.alexander Tomský .časopis 11.11.2012

Podivuhodné monumentální svědectví, Bůh a člověk hledající smysl, zdánlivě jen pouhých sedmdesát stránek dialogu o víře a psychoterapii, o spáse a psychickém uzdravení, o Církvi a židech po šoa, o bibli a racionalitě mezi vídeňským psychiatrem Viktorem Franklem a izraelským religionistou Pinchasem Lapidem. Dvouhlas tazatelů naznačuje životní prostor lidské naděje, jde o postoj, o čin a nikoli o řeckou symetrii buď a nebo. Můžeme jen tušit, proč tahle zneklidňující knížka čekala dvacet let na vydání.

Gde Julka sedit

.martin Leidenfrost .časopis .klub 28.10.2012

Môj opis cieľa cesty taxikára zmätie. „Gde Julka sedit,“ hovorím, a už vie. Vysadil ma v prímestskej štvrti, zastavanej nízkymi domami, je tu veľa firiem. „Vot, tut sedit Julka.“ O návšteve Charkova píše Martin Leidenfrost.

ODS se svým slavným mandátem

.jan Keller .časopis .klub 28.10.2012

Za dobu svého vládnutí nedokázaly myšlenkové tanky ODS vymyslet nic jiného, než co už před sto lety kritizoval jeden ze zakladatelů ruského anarchismu, kníže Petr Alexejevič Kropotkin.