Uprostred nocí a dní roka je jedna Veľká noc. Noc smrti. V posledných lúčoch umierajúceho dňa vidíme osamelého človeka, ako po cestičkách kalvárie vlečie svoj kríž k vrcholu.

Kazateľ Cirkvi bratskej, spisovateľ, výtvarník a externý spolupracovník .týždňa Daniel Pastirčák hovorí vo videorozhovore o hlbokom tajomstve veľkonočných sviatkov, problematickému úniku k ateizmu a ceste von zo zloby a beznádeje, ktoré premáhajú Slovensko.

Najznámejší ekumenický kresťanský kazateľ na Slovensku Daniel Pastirčák hovorí otvorene o tom, ako v ňom láska k mladej pastierke nabúrala ateistický pohľad na svet, zažil skúsenosť s duševným ochorením, spoluzakladal politickú stranu a musel sa vyrovnať s pochybnosťami svojich detí pri viere v Boha. Nevyhneme sa ani súčasnej politickej kríze a predstavíme vám jeho poslednú knihu vydanú .týždňom Zaskočený večnosťou.

Ak by bol 19 žalm maľbou bol by to triptych. Jeden stred a dve krídla. Žalm má tri časti: Prvá nám predkladá ústrednú tému - reč bez slov. Druhá je ódou na Boží Zákon. Tretia nás uvádza do labyrintu srdca.

3. meditácia nad Piesňou Šalamúnovou.

Postupne zapaľujeme sviece adventných cností: Otvorenosť, odvaha, trpezlivosť, bdelosť. Nemôžem pri to nemyslieť na sestry a bratov Ukrajiny. V nich najjasnejšie horí plameň všetkých adventných cností. A najviac zo všetkých cnosť odvahy.

Agónia skončila. Matovičova vláda definitívne zničila samu seba. Budú predčasné voľby. Čo nás čaká? Túto vládu zrodilo rozhorčenie nad vraždou Jána a Martiny. Keď nastupovala, sľúbila nám, že nastolí spravodlivosť a zbaví moci chobotnicu mafiánskeho štátu. Všetko však zas bude inak. Znova nad nami visí obava o našu slobodu.

Pravoslávny chrám vo filme Tengiza Abuladzeho Pokánie vypĺňalo plastové potrubie. Myslel som si, že ide o fikciu. Ten chrám však za sovietskej éry naozaj slúžil ako chemické laboratórium.

Stretávam sa s homosexuálmi; kresťanmi i agnostikmi. Niekoľko rokov som pripravoval témy pre skupinu Gay Christians. Niektorí si zvolili cestu celibátu. Priznávali, že to nie je ľahká cesta. Iní si zas zvolili cestu verného partnerstva.

Ráno stretnem susedu s psíkom. Poviem jej: „Dobré ráno.“ Čo to hovorím? Žijeme v zlých dňoch. Zle, zle a potom? Ešte horšie. Dva roky, pandémie. A potom? Strašná vojna za našimi hranicami. Prináša hrozby, ktorých dopad nik nevie domyslieť.