Kráča od dverí k baru, vedená nefalšovaným vnútorným čuchom. Ľahne si naň lícom, roztiahne ruky po celej dĺžke a povie zasnene: „Tak toto bude nejaká nová, vyššia Stoka!“ 

Keď niekto natočí film o človeku, ktorého ste poznali zblízka, ten človek zomrie a vy po zhliadnutí filmu máte týždeň intenzívny pocit, že ste sa s ním znova stretli, je to veľká vec.

S mužom a naším ročným adopčiatkom sme na slávnostnom ukončení kurzu adopčnej prípravy. Manželské páry, ktoré onedlho dostanú certifikát o tom, že kurzom prešli a budú zapísané do zoznamu čakateľov na adopciu, sedia vo veľkom kruhu v štýle anonymných alkoholikov. A my medzi nimi. 

Je rok 2017. Uctievač Hitlera a Tisa, banskobystrický župan a člen parlamentu, kráča na ľad v najvyššej hokejovej súťaži. Podáva si ruky s kapitánmi oboch mužstiev. Ľudia jasajú.

Už týždeň bojujem s potravinovými voškami. Už týždeň čítam komentáre o vojne premiéra s prezidentom. Obe – aj vošky, aj komentáre – sa množia geometrickým radom. 

Sedíme s Petrom Bálikom vzadu za pódiom. Práve sa končí tretí protikorupčný pochod. Tí mladí ľudia, čo ho organizovali, stoja na pódiu a spievajú slovenskú hymnu. Niektorí sa držia za srdce, iní akoby prisahali.

Analytik SFPA Dušan Fisher hovorí, že svetové mocnosti sa už vedia dohodnúť na prísnych sankciách proti KĽDR. Veľmoci však nechcú prísť o svoje geopolitické postavenie. Je útok jadrovými zbraňami reálny, alebo ide len o silné reči?

Zlá, namosúrená, nešťastná žena s pristrihnutými krídlami, pretože sa musí starať o to debilné decko. Taký bol môj obraz toho, čomu sa vznešene vraví materstvo.

„Prečo som adoptovaný?“ pýta sa náš štvorročný, biologický syn po návrate zo škôlky. „Ty nie si adoptovaný, Lukáš je adoptovaný.“

Natália Blahová vo svojom najnovšom blogu popísala desivý príbeh profi matky Katky, ktorá v momente, keď sa rozhodla osvojiť si zverené dieťa, o ktoré nikto nemal šesť rokov záujem, o to dieťa prišla.