To, že sa vojny vedú „pre peniaze“, je staré známe klišé. V skutočnosti sa vedú aj z mnohých iných dôvodov, často iracionálnych. No na vedenie vojny sú peniaze nevyhnutné. Materiálne možnosti krajín ovplyvňujú podobu vojen rovnako ako myšlienkový duch tej-ktorej doby.

Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.

Od chvíle, ako česká polícia spustila veľkú policajnú raziu, ktorá zatiaľ vyvrcholila pádom premiéra, sa už niekoľkokrát napísalo, že je to tragikomédia. Aspoň v línii príbehu, v ktorom milenka premiéra zariaďuje, aby vojenská kontrarozviedka sledovala jeho ženu, to tak určite je. Ale osud samotného Petra Nečasa, spôsob, akým sa zavŕšila jeho politická kariéra, je jednoznačne tragédiou. Vo vzduchu sa vznáša otázka, či politika nie je remeslo iba pre určitý typ ľudí: alfa samcov. K nim Nečas nikdy nepatril – ani vtedy nie, keď sa o to snažil.

Už-už sa zdalo, že sa podnikateľská rodina Salmanovovcov stane súčasťou slovenskej smotánky. Vďaka tomu, že si fotogenický blondiak Alexandr zobral za ženu speváčku, známu aj z muzikálov, dostali sa Salmanovovci na vyššiu úroveň.

Sobáše zo zúfalstva? Známe mená svetovej ekonomiky sa minulý týždeň sobášili i rozvádzali. Americký Microsoft odkúpil fínsku Nokiu, „spiaceho obra“, ktorý kraľoval trhu s klasickými mobilmi, no jeho smartfóny zákazníci nechcú. (Nokia mala vlani stratu 3,1 miliardy eur.) Microsoft odkúpil od Nokie jej divíziu zariadení a služieb, jej technológie a patenty.

Pred ôsmimi rokmi som mal tridsaťosem. Sníval som o živote s Pampeliškou a lúčil som sa so snami o živote s matkou môjho syna Jakuba. Pampeliška má už bábo s niekým iným, môj malý Kuba má takmer sedemnásť, ja mám štyridsaťšesť, už rok mám ženu Ludmilu, ktorá je, podobne ako jej svätá predchodkyňa, už babička, a tak som ja v štyridsiatich šiestich dvojnásobný dedko.

Minister kultúry si začiatkom septembra pozrel na TV JOJ Farmár hľadá ženu a nevyšiel z úžasu. „S takou mierou vulgárnosti a totálnej degradácie človeka som sa ešte v najsledovanejšom čase nestretol,“ zdôveril sa médiám a vyzval verejnosť na otvorenú diskusiu.

Výťah zahučal a ozvalo sa kvílenie, ako keby sme pri tej bleskovej ceste šikmo nahor niekoho prešli. Hore to však vyzeralo, akoby sme vystúpili v raji. Milá mladá žena od nás prevzala kabáty, rovnako milý čašník nám dal na výber z niekoľkých krásnych miest a skoro rovnako rýchlo ako ten bleskový výťah nám priniesol aj jedálny lístok. Boli tam iba jedlá s prapodivnými názvami a s cenami, ktoré neboli jednomiestne. A nápoje tu neboli vôbec. Zbystril som pozornosť a rozmýšľal som, či to nevzdám. Okolo nás však bol krásny, v romantickej hmle sa strácajúci výhľad a moju ženu očaril rovnako ako mňa, tak som len odkryl karty.

To, že Európska únia trpí deficitom demokratickej legitimity, je známe už dávno. Najnovšie začína trpieť aj deficitom serióznosti. Najmä dianie v zadlžených krajinách eurozóny začína postupne naberať črty frašky.

Zapla som televíziu a videla ženu, ktorá práve rodila. Bola v nemocnici, vďaka kamere to videl celý národ. Hlas redaktorky pritom hovoril o vývoji počtu narodených v minulom roku. Rozmýšľam, či sa niekto tej ženy spýtal, či ju môžu nakrúcať počas pôrodu. Najpravdepodobnejšia odpoveď je, že nie.