RTVS začala vysielať dánsky televízny seriál Unášaní búrkou. Hovorí o viere a náboženstve z rôznych uhlov, od inštitucionálneho cez politický až po spirituálny. V Dánsku rozvíril debatu a záujem o cirkev. Bude to tak i u nás?

Zápas medzi premiérom Petrom Pellegrinim a predsedom Smeru Robertom Ficom graduje. Pellegrini od začiatku svojho mandátu nechce pôsobiť ako bábkový premiér. Niekedy sa mu darí vzdorovať (najmä vďaka popularite), inokedy menej. Spor však môže vyústiť až do jeho odchodu zo Smeru.

Jedným z nemnohých fenoménov, ktorý sa v našej kultúre spája s bojom za slobodu pred rokom 1989, je revue Fragment, založená v roku 1987, ktorá do novembra 1989 vychádzala ako samizdat.

Nový film Zuzany Piussi Ukradnutý štát, dokumenty o klimatickej zmene či boji za ľudské práva. Začína sa medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet. V Bratislave potrvá od 9. do 13. októbra, a potom vycestuje aj do regiónov. Prinášame tipy na filmy či diskusie, ktoré by vám nemali ujsť.

Slovenskí futbalisti vyhrali v pondelok v Budapešti nad domácim Maďarskom 2:1 a stále si tak držia šance na postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. Boj sa však neodohrával iba na ihrisku, ale aj mimo neho – na tribúnach.

Kríza v Grécku a problémy s dlhmi v Španielsku a Portugalsku odhalili podstatné problémy eura. Žiadne finančné garancie v akejkoľvek výške a viac menej rétorické uistenia zo strany Európskej únie ich nemôžu prekryť. Po 11 rokoch plynulej plavby od vzniku eura je úplne jasné, že tieto základné problémy treba riešiť.

Po čiastočnom víťaztve autodopravcov, keď im premiér sľúbilsplniť tri zo štyroch požiadaviek, ich boj pokračuje. Stále nie sú spokojní s rozsahom spoplatnených ciest prvej triedy. Chceli by platiť iba za tie, ktoré paralelne lemujú diaľnice. Z 1 500 kilometrov by tak bolo spoplatnených iba niečo vyše 300 kilometrov ciest.

Jedna žena, dvaja muži. Tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali Ada E. Yonath, Thomas A. Steitz a Venkatraman Ramakrishnan. Podelili sa o ňu rovnakým dielom, a to za objasnenie štruktúr a funkcií ribozómov.

V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.

Hlavným sloganom snemu KDH bolo dvojslovné spojenie kontinuita a zmena. V jednej veci však došlo k zlomu: hoci to asi len málokoho vzruší, s voľbou Jána Figeľa do čela KDH zo slovenskej parlamentnej scény práve zmizla jediná strana, ktorá zásadne oponovala euroústave, Lisabonskej zmluve a vôbec ďalšiemu utužovaniu európskej integrácie.