Prvý muž hnutia, ktorý s Bruselom zrástol za posledné desaťročie nielen kariérne ako predvstupový vyjednávač a neskôr komisár, ale celou svojou dušou, by totiž musel poprieť sám seba, keby nepretrel kádehácku eurofasádu na novo (najlepšie na žlto-modro).
Aby bolo európske zemetrasenie v KDH zrejmejšie, stačí porovnať citáty z nedávnych čias. Ešte v júni hovoril vtedajší predseda hnutia Pavol Hrušovský v JOJ, že suverenitu Slovenska ohrozuje oveľa viac Lisabonská zmluva ako maďarskí extrémisti: „Lisabonská zmluva výrazným spôsobom oslabuje kompetencie národného štátu v oblasti politík, ktoré sú pre nás nevyhnutné. Maďarov sa netreba báť.“ O rok skôr chválil Hrušovský Írov za to, že povedali tejto zmluve v referende „nie“: „Íri sa prejavili ako sebavedomý európsky národ, ktorý sa nebojí brániť vlastné národnoštátne záujmy.“ Predseda KDH vtedy formuloval základný postoj hnutia: „Sme radi, že Slovensko je členom Európskej únie, ale ďalšia centralizácia by podľa KDH obmedzila suverenitu jednotlivých členských štátov.“ V rovnakom „protilisabonskom“ duchu vystupovali aj podpredsedovia D. Lipšic, J. Brocka a M. Fronc.
Ján Figeľ, v tom čase komisár v Bruseli, hovoril o zmluve celkom inak. V diskusii na pôde Ekonomickej univerzity v apríli 2008 na margo kritikov povedal, že „ideálnu zmluvu“ ešte nevidel a poukázal na Maltu ako pozitívny príklad malého štátu, ktorý jednomyseľne ratifikoval Lisabonskú zmluvu: „Najmenší štát v Únii a nebojí sa.“ Kým kresťanskí demokrati videli v zmluve hrozbu nielen pre suverenitu, ale aj pre hodnotovú orientáciu Slovenska a Európy, Figeľ zmluvu chválil ako „možnosť rozvinúť naše spoločné európske dedičstvo a prispievať tak k prekonávaniu degresívnych tendencií ako je izolacionizmus, nacionalizmus, xenofóbia“.
Koniec euroskeptikov na Slovensku – aj tak by sa dali z európskej perspektívy zhrnúť výsledky snemu KDH. Snemu, na ktorom dosiaľ antieurópski kresťanskí demokrati konečne uverili: spása prichádza predsa len z Bruselu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.