Je to porno alebo to je umenie? S touto otázkou prichádzajú do kina mnohí diváci na film Larsa von Triera Nymfomanka. Hlúpa otázka, no tvorcovia filmu si za to môžu sami.

Je to nefér, je to nefér, je to nefér. Je to nefér , že naša vláda považuje zahraničných Slovákov za vyvrheľov spoločnosti. Za bezprávne bytosti, ktoré nemôžu voliť. Ide cca o 200 000 ľudí. To nie je malé číslo...a preto je najlepšie ho odignorovať. Argumentácia, že voliť poštou nemôžu, pretože pri prezidentských voľbách je aj druhé kolo a pošta by nemusela za ten čas doraziť, je úplná sprostosť. V zahraničí sa dá už voliť aj elektronicky, napríklad v Estónsku. Ale oni si myslia, tak im treba, trepali sa von, nepáči sa im tu, tak vám treba, keď nechcete byť Slováci!

Seriály o zločine. Proletári televíznej zábavy odvádzajúci tú najčernejšiu prácu. Vyplniť voľný čas ľuďom, ktorí si ho nevedia vyplniť sami. Väčšina z nich zredukovala zločin na čosi, s čím sa zopár extrémne nadaných sympatických špecialistov dokáže vyrovnať za necelú hodinku. Veľa sa v nich ukazuje, aj veci, ktoré sa vlastne normálne vidieť nedajú, veľa sa rozpráva a vždy sa v nich riešia aj vzťahy. Vďaka vzťahom spoznáme postavy a obľúbime si ich, a vďaka vzťahom sa dívame, aj keď už je zločin vyriešený.

„Intuícia predchádza strategické uvažovanie,“ píše Jonathan Haidt vo svojej knihe Morálka lidské mysli (Dybbuk, Praha 2013). To, že patríme do tímov, ktoré hrajú za rôzne politické ideológie, náboženstvá... a z nich vyplývajúce morálky, je fakt. Niektoré z nich si síce v konkrétnych situáciách môžu pripísať dočasné víťazstvá, ale nie vlastníctvo pravdy pravdúcej. A ak chceme, aby ihrisko nepokryli obete, treba sa pomaly, empaticky, krôčik za krôčikom, snažiť o nastolenie aspoň minimálnej dôvery voči iným intuíciám, podvedomým pocitom, než sú tie moje – voči iným morálkam.

Hovorí sa, že dejiny majú tendenciu sa opakovať. Čína začala hromadiť obrovské rezervy zlata. Odhaduje sa, že Číňania za obdobie od januára do októbra 2013 kúpili viac než 950 ton vzácneho kovu. Prečo to robia?

Milí priatelia. Niektoré veci sú tabu, nehovorí sa o nich. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, po revolúcii. Babke zazvonil telefón. Babka, dobrá žena, človek starej školy, tvor dôverčivý, bez váhania zodvihla. „Dobrý deň, hľadám svoje korene, svojich predkov, boli zo Slovenska, z Jura,“ oznamoval pán s anglickým prízvukom, kdesi na druhom konci sveta. Potili sa mu ruky, chvel sa mu hlas, bol nedočkavý a plný očakávaní. „No s nami rodina určite nie ste,“ odpovedala babka nevzrušene.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

HIV pozitívne ženy v juhoindickom Andra Pradéši rozprávajú veľmi podobné príbehy. Vydávali sa v puberte, prvý raz rodili ešte pred dvadsiatkou. Dnes sú z nich vdovy, majú deti a stali sa hanbou pre svoju rodinu. Aj toto sú tváre aidsu v Indii.

Pastiersky list Katolícki biskupi zverejnili v prvú adventnú nedeľu pastiersky list, v ktorom kritizovali útoky na tradičnú rodinu. List vyvolal pomerne veľkú spoločenskú diskusiu. Podľa biskupov sa prostredníctvom gender ideológie a myšlienok rodovej rovnosti šíri kultúra smrti, ktorá ohrozuje dôstojnosť rodiny. Biskupi v liste kritizovali politikov, ktorí podľa nich týmto tendenciám nedostatočne čelia.

Tak už aj Dracula vytiahol do boja proti liberalizmu a globálnemu korporátnemu kapitalizmu? Už to pomaly začína vyzerať, že nenájdeme nikoho, kto by bol ešte za. Čo si budeme navrávať, Dracula je popkultúrny folklór, postava vycicaná do sucha, tých podôb, čo sa v nich objavil, je nepočítane. Vždy zostáva upírom, tento atribút sa mu asi odobrať nedá, ale inak si s ním robí kto chce čo chce.