Často počuť názor, že mladí ľudia potrebujú získať kvalitné vzdelanie, aby sa dobre uplatnili na trhu práce. Jedným dychom sa zvykne dodávať, že práve preto je nutné konečne niečo urobiť pre skvalitnenie nášho školstva. Ak vám táto implikácia pripadá správna, usvedčuje vás tak trochu z myslenia hodného minulého storočia. Dokazuje totiž, že ešte stále máte problematiku vzdelávania automaticky a nerozlučne spojenú iba so školou a so školstvom. Pred sto rokmi možno naozaj platilo, že keď sa chcel niekto čosi naučiť, jedinou reálnou možnosťou bolo absolvovanie formálneho vzdelávania v škole. Táto inštitúcia si tak po stáročia udržiavala absolútny monopol na vzdelávanie. Niečo sa dalo naučiť aj z kníh a časopisov, no v porovnaní s dneš¬kom ich bolo málo a neboli zďaleka také dostupné.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity a poslanec OĽaNO Peter Pollák hovorí, že je práca, ktorú robiť musí, a práca, ktorú robiť chce. Aby mohol uskutočniť svoju rómsku reformu, musí riešiť aj administratívne veci, o ktorých existencii nemal ani tušenia.

Na každom domácom zápase má vypredané. V Bratislave aj v širokom okolí vládne už niekoľko týždňov hokejová eufória, ktorá pripomína zlaté časy slovenskej reprezentácie. Ako je možné, že na nenávidený Slovan sa dnes chodia baviť fanúšikovia z celej krajiny?

Zdá sa, že 23 rokov po novembri 1989 je školstvo konečne „in". Ešte nie v zmysle vnímanej kvality či dotiahnutých reforiem, a dokonca ešte stále nie ani v zmysle priorít ? ale aspoň v zmysle pozornosti, ktorú sektoru školstva začína venovať verejnosť. Je to prvý malý krôčik. Prispel k tomu azda aj nedávny štrajk škôl, aj ten však odráža širší trend. Médiá sa školstvu venujú už nielen na bulvárnej úrovni, a nielen keď niečo praskne, vybuchne alebo spadne. Pozornosť ku školstvu nepochybne prilákal aj minister školstva Dušan Čaplovič svojou razanciou často kontroverzných riešení (i keď požiadavky na financie mu, zdá sa, energiu odobrali). Viacerí reformátori školského prostredia sa napriek Čaplovičovej snahe o väčšiu štátnu kontrolu nad vzdelávaním usilujú o zriadenie vlastných škôl. Noví ľudia, napríklad z manažérskeho prostredia, sa opatrne púšťajú do nových projektov vo vzdelávaní. Prekladajú sa knihy so školskou tematikou a aspoň v odbornej verejnosti sa diskutuje o tých, ktoré len nedávno vo svete vyšli. A objavujú sa aj nové nadácie, podporované z firemného prostredia. Blýska sa teda na časy?

Neistota ohľadom ďalšieho ekonomického vývoja motivuje ľudí, aby sa zaujímali o zlato. To sa dá nakupovať nielen vo forme investičných mincí, odliatkov či tehiel, ale aj v podobe vzácnych zberateľských mincí.

O náročnom cestovaní, hotelovom matraci, zafajčenej izbe, kôprovej pizzi, pochmúrnych ruských mestách či atmosfére na tamojších štadiónoch sme hovorili s kapitánom Slovana Miroslavom Šatanom.

Náš stály spolupracovník, chemik Peter Szolcsányi v rozhovore pre internetový portál .týždňa vysvetlil, čo sa deje v tele, keď sa do neho dostane metanol, či sa dá laicky rozoznať od etanolu a čo robiť, keď ho skonzumujeme. Tu je krátke zrhnutie.

Zakladateľ a autor všetkých hier Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka si myslí, že jeho malou povinnosťou je pokračovať v tom, čo začal. Rád by kariéru zakončil na budúci rok, keď bude mať divadlo päťdesiat rokov, ale nevie, či to dokáže.

Výroba elektriny v strede Európy zastala na križovatke. Ako pokryť budúce potreby ekonomiky? Tradičný prístup velí stavať nové veľké zdroje, moderný ráta s budovaním inteligentných sietí.