Posledná dekáda 19. storočia priniesla rozhodný nástup elektrického pohonu na železničné trate. Na tie skutočné aj na tie hračkárske. Parným lokomotívam aj vláčikom na kľúčik začali prakticky súčasne konkurovať elektrické vlaky a vláčiky.

V druhej polovici septembra sa v Nepále končí monzúnové obdobie a nastáva najlepší čas na treky. Vážne lákadlo pre tých, ktorí už pobehali tunajšie Tatry, Matry aj Fatry – treba navštíviť aj ich starších bratrancov.

Máloktorý moderný vynález má v sebe toľko mágie ako železnica. Či už je to historická jednokoľajka, vysokorýchlostný supervlak alebo modely vláčikov doma na koberci, vždy je v tom čosi magické. Dokonca ešte aj tie preplnené chodbičky vo vozňoch ŽSR majú svoje čaro.

Takto silný filmový rok sme tu už skutočne dlho nemali, a tie najväčšie filmové popkultúrne vrcholy ešte len prídu. Pôvodne už mali mať po premiére, ale ony nie, lebo premiéry sa posunuli. O týždeň, o mesiac, o štvrť roka, pokračovanie 300 uvidíme až na jar budúceho roka a niečo sa v našich kinách nakoniec neobjaví vôbec.

Komplex obchodného domu a hotela na Kamennom námestí v Bratislave patrí medzi popredné diela slovenskej architektúry druhej polovice 20. storočia. Napriek tomu čelí v ostatných rokoch možnému znehodnoteniu až likvidácii.

Milujem uhorkovú sezónu, z nedostatku normálnych udalostí sa médiá častejšie chytajú tých nenormálnych a ja sa dozviem veci, ktoré by som sa inak nedozvedel. A môžem sa blahosklonne rozčuľovať nad pomermi, nad tuposťou, nad banalitou, skrátka, nad taľafatkami. To, že nemáme doma posekanú trávu, je zrazu ten najmenší problém.

Bratstvo, rovnosť, sloboda? Francúzsky štát v skutočnosti nestojí na týchto pilieroch. Má vlastnú politickú šľachtu, ktorá absolvuje tie správne školy, pohybuje sa v tých správnych kruhoch a za odmenu získava to správne spoločenské postavenie. Toto sú ľudia, ktorí vládnu Francúzsku.

Riaditeľ RTVS Václav Mika hovorí, že princíp jeho práce vo verejnoprávnych médiách je technicky a logisticky rovnaký ako v tých komerčných. Prirodzene odlišný je v obsahu a úplne rozdielne sú vzťahy a vnútorné prostredie. Rozdiel je aj v tom, že na stene v kancelárii má len jeden monitor, na rozdiel od tej predchádzajúcej, kde ich bolo deväť.

Nie je mi to úplne po srsti, predávať okato samu seba. Ale keď som zašla až tak ďaleko, že som nechala druhých, nech o mne nakrútia dokument, je to už jedno a nedá mi to neprihriať mu tu teraz polievočku. Takže, áno, do kín teraz prišiel dokument Fulmaya, dievčatko s tenkými nohami. Prišiel do kín v čase, keď sa môj život turbulentne otočil o 180 stupňov a neostal mi kameň na kameni. Napriek tomu nepadám do priepasti, ale ani nelietam v euforických nebesách. Väčšina filmu je nakrútená v čase, keď som ešte nič netušila. Respektíve tušila, ale nepredpokladala.

Varšava nebola zničená. Väčšina toho najkrajšieho, čo stálo v predvojnovej Varšave, bolo postavené znovu. Neraz z tehál z vtedy nemeckej Breslaui, Danzigu či Stettina, z tehál, ktoré tam po tom, ako sa doba upokojila a Poliaci zistili, že tam budú žiť azda už natrvalo, chýbali. Varšava, varšavské Staré a Nové mesto, Nowy Swiat, Kráľovský zámok, Lazienky, Wilanow, to všetko je tu a prekvapuje tých, ktorí majú o Varšave predstavu ako o meste panelákov a stalinistického Paláca kultúry, svojou krásou.