Vláda pred chvíľkou schválila zmluvu o „sociálnom zmieri“ s lekárskym odborovým združením. Čo to znamená?

Ministrovi vnútra tečie do topánok a strana sa mu rozpadá. „Nenecháme vás v tom,“ odkázal občanom Slovenska z centrály Hlasu.

Nemôžem spať. Premýšľam, na čo myslí človek bez domova, keď nemôže spať. Nad tým, aký je hladný? Nad tým, aká je mu zima? Ako je v extrémne náročnej situácií úplne sám? Hovorí sa, že najťažšie je prežiť noc, no ako potom zvládnete deň? Dátum 28. novembra nebol pre podujatie Noc vonku 2024 vybratý náhodne. Išlo o štvrtok, účastníci si mohli vyskúšať, aké to je podať plnohodnotný výkon v práci po mrazivej noci plnej nečakaných prekvapení.

Hidden child, ukrývané preživšie deti z druhej svetovej vojny, ostali desaťročia po vojne špeciálnou kategóriou traumatizovaných detí, ktoré potichu prišli o bezpečie a dôveru v svet. Moja babička bola jednou z nich a zomrela v predvečer agresívnej vojny Ruska voči Ukrajine. Posledné 3 roky je to pre mňa akoby pokračovanie v úsilí objavovať a pomáhať práve takýmto deťom, ktoré ostali pre svet neviditeľné pre svoje traumy.

Predseda vlády hovorí, že nechce vstupovať do rokovaní s lekármi, pretože je po atentáte v „hlbokom“ konflikte záujmov voči zdravotníkom.

Informoval o tom predseda zväzu Pavel Ondek.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Naše činy odhaľujú to, aké hodnoty preferujeme; naše činy sú totiž ako naša tvár. Odlišuje nás to, aké ciele nás priťahujú a podľa nich si volíme aj komunity, do ktorých patríme. Tak možno v skratke opísať základnú ideu knihy Karola Wojtyłu Osoba a čin.

Náš život je ako plavba z jedného brehu na druhý, čosi ako prievoz. 

„Už vidím svetlo na konci tunela,“ povie si v týchto dňoch optimista. „Už vidím tunel na konci svetla,“ bude mu oponovať pesimista.