„Je sobota večer a v sobotu večer, když není žádný večírek, kam by se dalo jít, ani koncert, a všichni už viděli všechny filmy, většina lidí zůstává doma, zve přátele a telefonuje.” Tento nudný a nezmyselný večer sa ničím nelíši od ostatných nudných a nezmyslených večerov.

Pila som kofolu v novučičkom penzióne, čakajúc, kým vonku ustane hustý dážď. S obdivom som si pritom prezerala krásne zrekonštruovanú kúriu, ktorú opravila rodina žijúca ďaleko, ďaleko od Bratislavy, v obci s pár domami a úzkou rozbitou cestou. Nahlas som pred paňou domu pochválila poctivú robotu. Upracovaná žena v strednom veku si vďačne prisadla k stolu a začala rozprávať, ako ten malý zázrak vznikol.

Mená si nevyberáme. Niekto sa volá dosť nešťastne a musí s tým žiť celý život. V skvelom filme Díky za každé nové ráno sa učiteľka premenovala z Hakundáková na Hakunděková, aby sa jej žiaci nesmiali. A to mala v mene iba náznak vulgarizmu.

Tridsaťročná hypotéka na panelový byt nevonia hocikomu. Sú aj ľudia, ktorí netúžia po klasickom bývaní, ani po ruchu veľkomesta. Bývajú a žijú inak.

Ak motyka vystrelí, nevyjdeme na psí tridsiatok, ak nevystrelí, nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. Alebo to sadne ako riť na šerbeľ, alebo sa to bude naťahovať ako guma v trenkách.

Bola som presvedčenou členkou Moslimského bratstva. Bolo to v roku 1985, keď som ešte ako tínedžerka žila v Keni. O sedemnásť rokov neskôr, v roku 2002, som už bola súčasťou predvolebnej politickej kampane v Holandsku a snažila sa získať hlasy pre konzervatívcov. Tieto dve skúsenosti mi dodávajú istý rozhľad, aj keď ide o súčasnú krízu v Egypte.

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“

Pavel Strojlov je ruský exulant. Žije v Londýne a na svojom počítači má päťdesiattisíc nepublikovaných, nepreložených a prísne tajných dokumentov odcudzených z Kremľa. Väčšina z nich sa datuje do obdobia krátko pred koncom studenej vojny. Ukradol ich v roku 2003 a ušiel z Ruska. Pred pár rokmi by tieto dokumenty mali pre CIA hodnotu miliónov.

Ortodoxný židovský rabín Baruch Myers žije naplno svojím poslaním a veľkou rodinou, momentálne má trinásť detí a vnučku. Jeho každodenný život, životný štýl, ako on hovorí, „lajfštajl“, je do posledného detailu neoddeliteľný od viery.

Nedávno sa vláda pokúsila v rámci naplnenia štátnej kasy zvýšiť aj spotrebné dane. Okrem cigariet chcela vytiahnuť peniaze aj od pivovarníkov a vinárov. Obe skupiny protestovali. Vinári úspešne. Prečo sú takí výnimoční?