Minister životného prostredia József Nagy tvrdí, že v živote sa toľko nenaimprovizoval, ako za posledný rok. Rád reaguje na výzvy, rád sa učí, zbiera nápady a je optimista pri ich presadzovaní. Verí, že sa oplatí bojovať, komunikovať, presviedčať ľudí. To ho baví viac ako dirigovať.

Rád hádam, čím sa zaoberajú všetci tí polonahí dovolenkujúci ľudia okolo mňa v bežnom živote. Jednou z dôležitých indícií je kniha, ktorú si so sebou zoberú. Ako sa dá na pláži nájsť gourmet?

Náš prominentný stĺpčekár Milan Lasica hovorí, že robí, lebo musí. Musí prísť do divadla, ísť na zájazd, napísať fejtón. Nejde o to, či sa mu chce, ale kedy to musí byť. Občas sa mu prihodí aj také, že má voľno. Vtedy najradšej hlivie alebo športuje.

Okrem kliešťov a podobnej hávede prebudilo hrejúce slnko k aktivite aj odborárov. Kovácki, železničiarski, vodičskí, prepravcovskí a ďalšie druhy sa pchajú pred objektívy a neprestanú s tým, až kým zasa nebude zima. Ale všimli ste si niekedy, že by medzi nimi postávali a z bagiet odštipkávali odborári zastupujúci pracovníkov z reklamy, marketingu a ďalších typicky asapiensovských odvetví?

Slovíčko „inflácia“ je jedným zo zaklínadiel každodenných ekonomických správ. Čo však presne znamená? Väčšina ekonómov a laická verejnosť infláciu stotožňuje s celkovým rastom cien. Iní, regrutujúci sa najmä z radov odporcov centrálnych bánk, tvrdia, že tým pomenúvame kaluž namiesto dažďa. Inflácia je podľa nich zvýšenie množstva peňazí v obehu, a nárast cien je už iba dôsledkom.

Aj keď reklamná kreativita nemá v sebe jediné objektívne kritérium hodnotenia, predsa sa v nej súťaží. Lokálne, regionálne aj celosvetovo, všemožné kategórie a tucty porotcov. V hre sú klince, kladivá, levy, kôstky a podobné artefakty, väčšinou v tradičnom zlatom, striebornom a bronzovom vyhotovení. Zlatý klinec, slovenský prebor v reklame, prebehol minulý mesiac.

Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.

Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú hroznú nenávisť voči škole. Hocijakej. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada – a nesnažila som sa to zmeniť.

Mám vlastne rád tie šíre poľské roviny, hoci tých posledných dvesto-tristo kilometrov pred Varšavou je pri ceste z Prahy do poľskej metropoly ubíjajúcich.

V januári, nikdy nie skôr, začnem len tak sám pre seba uvažovať, koho by som rád videl na Pohode a s napätím sledujem, ako sa zoznam interpretov mení z tých, ktorých by som videl rád na tých, o ktorých by som v živote nepredpokladal, že ich uvidieť môžem.