Román Orhana Pamuka o láske a veciach, múzeum Orhana Pamuka o veciach a románe, múzeum nevinnosti o zberateľstve a láske.

.atény zbankrotujú niekedy v roku 2012. Tento odhad pochádza z veľkej Takiho ekonomickej veštiarne. Problém je, že nikto nebol potrestaný. Bývalý socialistický minister obrany, istý Akis Tsohatsopoulos, má vraj na súkromnom účte 180 miliónov eur. Tento flákač pritom nič nezdedil a mal len ministerský plat.

Hovorí, že na euro je hrdý a rovnako by sme mali byť aj my. Severská poctivosť podľa neho vyviera z kultúry. A nechápe ako nejaká krajina môže žiť nad svoje pomery. Minister financií Estónska, Jürgen Ligi.

Dvadsiateho augusta 1941 sa v Bratislave narodil Július Satinský. To znamená, že keby žil, v týchto dňoch by oslavoval sedemdesiatku. A to je práve zaujímavé: hoci v decembri 2002 zomrel, jeho duch ako keby tu stále bol. Veď ako ináč vysvetliť to, že len čo o Julovi začala hovoriť jeho manželka Viera či dcéra Lucia, jeho kolegovia a priatelia Milan Lasica, Pavel Vilikovský či Kornel Földvári, alebo vydavateľ jeho „bratislavských" kníh Albert Marenčin či šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, na tvári sa im objavil úsmev. Ako keby sme sa už len pri spomienke na Jula všetci na chvíľu vrátili do toho veselšieho a krajšieho sveta, ktorý tu počas svojho života nenápadne vytváral.

Ministerstvo financií predkladá návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý okrem iného zavádza zdaňovanie tichého vína. Kým zástancovia nového predpisu hovoria o daňovej spravodlivosti, vinári bijú na poplach.

„Některý věci jsem si vyfilozofoval už v pěti letech. Říkávali, že jsou věci, které si nekoupíš – lásku, zdraví… Vydedukoval jsem si, že když dostanu nemoc, třeba rakovinu, tak tam příčinná souvislost mezi tím, že mám peníze, a nemocí je nesmysl. Takže furt je lepší mít případně rakovinu a peníze, než mít rakovinu a nemít peníze.“

Neviem, kde v riti je Šani a ani ma to nezaujíma. Mimoriadne otravná reklama, prekáža mi na nej však čosi iné. Ak by som sa nebál obvinení zo straty posledných zvyškov súdnosti, pokojne by som to čosi nazval rezignáciou na vzťah k absolútnu.

Keby sme žili na Západe, mohlo by niekomu napadnúť, že aférka okolo filmu Cigán a slovenských železníc je dobre vymyslený marketingový ťah. Dosť sa o tom popísalo, film sa v horúcej podobe dostal na stránky médií ešte pred premiérou.

Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú hroznú nenávisť voči škole. Hocijakej. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada – a nesnažila som sa to zmeniť.

Nedávno sme tu (v čísle 24/11) načali voňavú tému kávy a kultúry jej prípravy a pitia. Vieme už, ako rozoznať dobrý podnik a dobrého baristu, ktorý vie pripraviť dobré espresso. Lenže kávičkár chce skvelú kávu piť aj doma, prípadne vo svojej kancelárii.