Rozhovor s rehoľnou sestrou Teréziou Krausovou, ktorá bola šestnásť rokov riaditeľkou dojčenského ústavu v Bratislave a dnes pôsobí v rómskej komunite na Spiši.

„Hi,“ zdraví usmievavá staršia Američanka plachého predavača v hudobnom obchode. „Chcela by som kúpiť niečo pre syna, ktorý miluje Green Day.“ Predavač sa otočí, pravou rukou siahne do regálu s cédečkami a bez slova zhovorčivej turistke podáva posledný album skupiny Sigur Rós. Tá zaplatí a spokojne odchádza.

Najnovšia kniha najpopulárnejšieho japonského spisovateľa Haruki Murakamiho. Skôr novela či dlhšia poviedka ako román. Skôr atmosférický akvarel než realistická krajinka, skôr komorný príbeh než vzrušujúca dráma.

Na úvod pokračovania nášho dlhodobého reportážneho seriálu o

O

Umelecké stvárnenie krásy v

Voľakedy sme ich volali pesničkári. Dylan, Donovan, Cohen, Vysockij... Mali niečo za sebou a mali o čom spievať. Preto boli dôležité aj slová, ktoré sa menili v spievané príbehy či orálne posolstvá.

Jeho meno sa stalo symbolom brutality spáchanej tými, ktorí by mali občanov pred ňou chrániť.

Nie je na svete nič jednoduchšie a ani to nič nestojí. No napriek tomu, skôr prejde ovca uchom ihly (ak na hornaté pomery Karpatskej kotliny parafrázujeme v púšti vzniknuvšiu Bibliu), než by slovenský parlament povedal tomu maďarskému: čo sme si, to sme si, no pomerme sa, bračekovci.

V nejakej českej pôrodnici zamenili deti. To je to, čo rodičov vždy najviac desí, ak rodia v pôrodnici a nie doma. Vyjadril som sa správne – dnes už rodia rodičia, nie iba matky. Aj otcovia sa čoraz častejšie zúčastňujú tohto slávnostného aktu.