Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

Minulotýždňové stretnutie Roberta Fica s pravicovými lídrami sa nieslo v konsenzuálnom duchu. Smer podľa premiéra v parlamente nebude hľadieť na opozičné návrhy ideologicky ani politicky. Niektoré vecné a nekontroverzné nápady pravice na konsolidáciu či naštartovanie hospodárskeho rastu by tak mohli dostať zelenú. A všetci aktéri sa dohodli, že v stretnutiach budú pokračovať. To, či ide o úprimné vyhlásenie, sa ukáže, až keď v Národnej rade opozičné návrhy zákonov skutočne začnú prechádzať. V každom prípade Fico vie, čo robí. Stále ešte panuje napätie vnútri pravicových strán i medzi nimi navzájom. A ak si nedajú pozor, čoskoro sa môžu ocitnúť v súťaži o priazeň Smeru, ktorá bude dirigovaná zo Súmračnej.

Krásne červené, výhradne sezónne ovocie, ktoré nám vždy pripomenie, že už treba počkať len týždeň či dva a je tu s nami leto. Rastie väčšinou v páre a deti si ho rady kladú za uši – čerešňa.

Má meno, ktoré evokuje táborenie. Ja som iba Sánchezová. To „ez“ na konci znamená syn, Sanchov syn. Áno, mám rada postavu toho územčistého chlapíka na somárikovi, ktorý sprevádzal dona Kichota. Vážim síce menej ako on a nikdy som nesedela ani na poníkovi, ale aj tak. Ona vyrástla v komforte a v krásnom paláci. Ja som strávila detstvo v hlučnom činžiaku plnom násilia. Ona je sexuologička a psychologička, ja som síce ochutnala slasti aj prekonala útrapy života, ale na nič z toho nemám diplom.

Reťazec situácií, ktoré väčšina ľudí neznáša. Pre mňa majú vôňu domova. Batožina na vozíkoch, hrkotanie koliesok na kufríkoch príručnej batožiny. Ešte aj predražená letisková káva má chuť dobrodružstva. Rad na check-ine a rozjímanie nad tým, kto asi kam ide. Rodinky na letné pobytové destinácie, deti s ružovými kufríkmi, backpackeri s podobne zababraným ruksakom, ako mám ja, vystrojení outdooristi v trekingovej obuvi a goratexe, manažéri v oblekoch a kravatách na prioritnom check-ine...

Izraelská verejná diskusia je už niekoľko rokov plná úvah o blížiacej sa vojenskej konfrontácii s Iránom. Minulý týždeň izraelské denníky písali, že premiér Netanjahu a minister obrany Barak by radi uskutočnili vojenský útok na iránske jadrové zariadenia ešte pred americkými novembrovými voľbami, chýba im však podpora niektorých kľúčových ministrov a veliteľov armády. Krajina však čelí aj iným ohrozeniam než Iránu.

Rozhnevaní vtáci dobýjajú svet. Ak by šlo o spontánne antifeministické macho hnutie zarastených alfa samcov, dalo by sa to pochopiť, lenže nejde. Rozhnevaní vtáci, Angry Birds, sú iba extrémne otravnou casual videohrou, ktorá sa vymkla spod kontroly a stáva sa neprehliadnuteľným popkultúrnym fenoménom. Alebo radšej komoditou, vecou na predaj, to bude azda presnejšie, fenomén by predsa len mal znamenať čosi iné.

Bojar bol dôležitý pes. Tulák, pouličná zmes, niektorí by povedali bastard, iní bastardík, oriešok, moderne by sa dalo povedať remix či mashup. Veľmi podarený psík, jeho oči boli presne tými psími očami, ktoré vás uprosia na všetko. Bojar dokázal divy. Obveseloval život ľudí bývajúcich na sídlisku Noviny, zvlášť ho mali rady deti. Ale nielen tie. Hrávali sme sa s ním často, ale rovnako často sa on hrával s inými partiami detí, napríklad z piateho či štvrtého domu. My sme bývali v treťom. V druhom vchode. A boli sme hrdí, keď si práve v našom vchode Bojar našiel domov.

V roku 2006 rozpustili zdiskreditovanú Komisiu OSN pre ľudské práva, ktorú beznádejne ovládli diktátorské režimy zastúpené v OSN a namiesto nej bola vytvorená Rada OSN pre ľudské práva, ktorá mala byť akože lepšia. Zároveň sa zaviedlo „univerzálne periodické preskúmanie“ stavu ľudských práv vo všetkých krajinách každé štyri roky; Česko bolo prvýkrát „skúmané“ v roku 2008. Výsledkom bolo tridsať odporučení Rady. Z ních vyberám tie „najlepšie“.

Kto boli Pálffyovci a čo znamenali pre Bratislavu a dnešné Slovensko? Príbeh významného šľachtického rodu, ktorý ako jeden z mála vždy stál na strane kráľa, približuje historik Daniel Hupko.