Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ale aj predsedovia iných opozičných strán môžu hovoriť, že Robert Fico v Moskve nereprezentuje Slovensko, pravda je taká, že ho reprezentuje. Tak to je a nič na tom nezmení ani ich oprávnená kritika predsedu vlády.

Je všeličo, na čo si my nespomenieme, ale ono vie. Telo bolo vždy svedkom, bolo „pri tom“. Ukladá si to, čo my častokrát kvôli prežitiu vytesníme. A potom nám to spočíta. Nikdy ale nie je neskoro pokúsiť sa telo aj dušu vyliečiť.

V „zázračnom“ roku 1989 to vyzeralo ako krok do lepšej budúcnosti aj ako návrat k osvedčenému. Jedno aj druhé; vlastne sme to ani príliš nerozoznávali. No nech už sme to všetko chápali akokoľvek, smer sa zdal byť jasný. Zdalo sa, že o ňom panuje konsenzus, aspoň pokiaľ išlo o základné princípy.

Dnes si pripomíname 30. výročie úmrtia Deža Ursinyho, jedného z najvýznamnejších hudobných, ale aj filmových tvorcov.

Zároveň podporí zriadenie tribunálu pre vojnové zločiny a zločiny agresie spáchané v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Ďalšiu možnosť vybrať nástupcu pápeža Františka budú mať kardináli dnes.

Nech je umenie čímkoľvek, osobne o ňom najradšej uvažujem ako o civilizačnom laboratóriu, kde v bezpečnom prostredí fikcie, pravdivejšej ako skutočnosť, celkom programovo oddeľujeme slobodu od zodpovednosti.

Spojené štáty podľa Vancea vedeli, že Rusko bude na začiatku žiadať „viac ako je rozumné“, pretože tak to podľa neho pri rokovaniach chodí.

Dežo Ursiny zomrel v roku 1995 uprostred života. Jeho príbeh rockera, herca, autora muzikálov, dokumentárnych filmov a listov ostal otvorený. Legendy ho sprevádzali od šesťdesiatych rokov a po jeho smrti sa šírili s pribúdajúcim časom.

Kto nás to vlastne oslobodil, a s akými cieľmi? Prečo od nás sovietski vojaci odvliekli tisíce ľudí do gulagov a ako sa na to celé pozerali západné veľmoci? O období druhej svetovej vojny hovoríme s historikom Antonom Hruboňom.