V poslednom čase sa slovenský reprezentant Miroslav Stoch prezentoval skôr škandálmi ako svojimi výkonmi na ihrisku. Dnes hovorí, že za svojou nedávnou búrlivou minulosťou urobil hrubú čiaru. Naozaj sa mu dá veriť?

Edward Snowden zverejnil podrobnosti o tom, ako americké vládne úrady vykonávajú zber osobných dát, aké ľudia prirodzene považujú za súkromné. Za to mu hrozí zatknutie a Snowden sa dal na útek pred americkou justíciou. Pre jedných je hrdinom, pre druhých zradcom.

Sleduje ho vlastný sused. Nikto mu to nepotvrdil, nečítal to v žiadnej správe a nemá ani žiadnych kamarátov medzi policajtmi, ktorí by ho varovali. Nie je však hlúpy. Kedykoľvek otvorí dvere na svojom dome, zbadá, ako sa iná hlava vo vedľajších dverách pohne. Keď je vonku pred domom, či už prichádza, alebo odchádza, trikrát z piatich prípadov stretne staršieho muža, ktorý žije v jeho susedstve. Tvári sa, že zase raz polieva. Kvetináče sú pritom plné vody, ale on stále polieva a polieva.

Psychiater, diakon, pedagóg, teológ. Minulý rok ho vďaka šírke jeho vzdelania zapísali do českej knihy rekordov. Verejnosť ho pozná najmä ako spisovateľa, v týchto dňoch mu vychádza dvadsiata štvrtá kniha. Venuje sa hypnóze i esperantu. Renesančný človek Max Kašparů.

Spotrebiteľ z rozvojových krajín sa už nespolieha na veci, ktoré biely muž zahodil. V efektívnosti a inovatívnosti by nám podnikatelia zo štátov tretieho sveta vedeli dať nejednu lekciu.

Ku každému mestu si priradím tvár, ku každému miestu nejakú osobnosť. Camagüey ma dojíma ako striedma dáma s dlhým rodokmeňom. Frankfurt je pre mňa punkový účes a úzka kravata, Praha sú modré oči a pokrivený úsmev mladého muža, ktorý mi – len na sekundu – vstúpil do cesty. Lima je neopísateľná, až na ten prach. Je všade. Víri sa, sadá, letí ponad útes, až skončí v mori. Na Karibik príliš studenom a rozbúrenom mori. Maličké čiastočky zeme a piesku cítite na tvári, na tele, v jedle, v celom živote. Prach je na ovocí, aj na čerstvo podávanom ceviche, nájdete ho v koktaile. Prach je to, na čo sa všetci raz zmeníme, keď príde ten deň, ale tu v Lime patrí prach k životu, nie k smrti.

„Před mými zraky běží datum 16. května 1945, kdy se s nesmírnou slávou vracel prezident Beneš z emigrace do vlasti. „Ať žije! Ať žije!“ volal mu vstříc náš lid ze všech koutů naší země. Václavské náměstí bylo naplněno hlava na hlavě, když z tribuny se ozval jeho hlas. A 25. února 1948 prochází ozbrojená milice pražskými ulicemi a na čele má napsáno: „Ukřižujte ho!“. A Staroměstské náměstí je naplněno hlava na hlavě.“ (Lukavská, J.: Deníky z let 1925 až 1954. Eroika, Praha 2013, str. 357)

Kenská metropola prežila šokujúce štyri dni. Teroristi prepadli Westgate Shopping Mall v hlavnom meste Nairobi a bez milosti vraždili ľudí. Bolo im jedno, po kom strieľajú. Zanechávali za sebou telá Keňanov aj Britov, mužov, žien i celkom malých detí.

Amerika je päť rokov po vypuknutí veľkej recesie v paradoxnom stave. Mnohé oficiálne štatistiky sa zlepšujú, ale niečo kľúčové sa nemení a pomaly sa zhoršuje.

Leto sa začalo športovo a v Poľsku sa nieslo najmä v znamení tenisu. Poľskí tenisti dosiahli najväčší úspech v svojej histórii: Agnieszka Radwańska medzi ženami a Jerzy Janowicz sa medzi mužmi dostali do semifinále na turnaji vo Wimbledone. A hoci to bol veľký úspech, hovorilo sa o ňom nielen zo športových dôvodov.