Nie som práve basketbalistického vzrastu, preto ma asi fascinujú veže, komíny, hory i

Štvrtý október 2007. Pred šesťdesiatimi rokmi sa narodil Dežo Ursiny. Napriek tomu, že od 2. mája 1995 už nie je medzi nami, v deň svojich nedožitých šesťdesiatin nás poslednýkrát obdaroval. Vyšla totiž jeho jediná kniha. Jediná a bolestne krásna.

Nie je na svete nič jednoduchšie a ani to nič nestojí. No napriek tomu, skôr prejde ovca uchom ihly (ak na hornaté pomery Karpatskej kotliny parafrázujeme v púšti vzniknuvšiu Bibliu), než by slovenský parlament povedal tomu maďarskému: čo sme si, to sme si, no pomerme sa, bračekovci.

Úžasnou umeleckou disciplínou je hudba do rozprávok. Bolo napríklad tradíciou, že počas mesiaca československo-sovietskeho priateľstva (ostatné mesiace boli mesiacmi československo- sovietskeho nepriateľstva) bežal ako večerníček Vlk a zajac, čo bolo asi jediným pozitívom na tom vynútenom priateľstve.

Chcel som napísať rozhorčený článok o politike, ale nevládzem, únava už prechádza do apatie. Politici priniesli v uplynulých dňoch príliš veľa sklamaní – čo je najhoršie, hlavne z tej slušnejšej časti.

Koncom tohto roka by mal Ústavný súd konečne rozhodnúť v najhorúcejšej kauze, akú kedy mal na stole. Verdikt nad interrupciami tak padne v čase, keď uplynie 50 rokov od ich uzákonenia v bývalom Československu.

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Asi málokto na Slovensku nevie, že existuje Univerzita Komenského v Bratislave. Universitas Comeniana Bratislavensis. Kto však bol Jan Amos Komenský, ktorého meno nesie, prečo tohto mysliteľa 17. storočia nazývane otcom moderného vzdelávania – a v čom je inšpiráciou aj pre túto dobu?