Na poslednom EÚ summite sa minulý týždeň nedohodlo nič. Teda, nič konkrétne. Zdá sa, že bez akútnej hrozby kolapsu sa veci v Európe dopredu nepohnú.

Čo si má človek myslieť o tom, ak filozof vsúva do svojej argumentácie prvky vzaté z teológie, ak sa celé jeho myslenie pohybuje na ostrí medzi filozofiou a teológiou?

Současné problémy Evropské unie, zejména eurozóny, by neměly zastínit vizi, kterou nastínila nedávno pro Evropu německá kancléřka Angela Merkelová. Ta prohlásila, že EU potřebuje vedle měnové unie také politickou a fiskální unii. Mluví se také o vytvoření bankovní unie. Pokud by EU vykročila tímto směrem, což by Bruselu umožnilo nejen větší kontrolu hospodaření i fiskální politiky jednotlivých států, ale možná i zavedení evropských daní, Německo by se už nebránilo zavedení společných evropských dluhopisů. Merkelová navíc suše prohlásila, že země, které se rozhodnou tímto směrem jít, nebudou čekat na váhající.

Niečo sa v tom bujnejúcom štáte naozaj musí zmeniť. Vláda sa nie a nie prejaviť, že vie konsolidovať nielen zvyšovaním daní a odvodov či oberaním sporiteľov, ale i na strane výdavkov. A v tom Fico s Kaliňákom veľkolepo ohlasujú, že nás čaká totálna reforma verejnej správy, aká tu po roku 1989 ešte nebola. Výsledkom má byť menej úradov a úspory v stovkách miliónov eur. Naozaj?

Poplašná správa, že v rozpočte 2012 je diera 500 miliónov eur, môže ašpirovať ako na nomináciu na Objav roka, tak i na Podfuk roka. Oboje je možné. Kažimírove reči o mínach, ktoré zostali po Miklošovi, môžu byť totiž premrštené, avšak aj keby zodpovedali realite, ten posledný, kto má nárok sa čudovať a vykrikovať, je súčasný minister financií.

Je proti politike záchran v eurozóne a kritizuje manažment dlhovej krízy zo strany Angely Merkelovej. Centralizáciu EÚ považuje za škodlivú a sklamalo ho, že postkomunistické členské štáty sa proti nej nestavajú razantnejšie. Nemecký ekonóm Roland Vaubel.

Víťazstvo socialistu vo Francúzsku vítalo, nielen na Slovensku, jedno základné klišé. Hollande vraj „mení debatu o kríze“. Problém, ktorý sa už čoskoro vyjaví v plnej paráde, však je, že mení nielen debatu, ale i mocenskú rovnováhu v EÚ. So slovenským pričinením – a v slovenský neprospech.

Fiškálny pakt, ktorý začiatkom marca podpísalo 25 lídrov EÚ, vyvoláva rozpaky. Šetriť je síce správne, no pre Brusel sa perspektívne otvára cesta na získanie ďalšej moci. Navyše, nie je jasné, či dohoda bude vôbec efektívne vynútiteľná.

Čo má podľa vás v náplni práce európska komisárka pre spravodlivosť a ľudské práva? Určite o nej ani neviete. A teraz narýchlo predpokladáte, že len pasívne dohliada na to, aby členské štáty EÚ dodržiavali zmluvne zakotvené základné ľudské práva. Ale ak uvažujete len takto plocho, vôbec netušíte, akým vážnym výzvam čelí táto komisárka. Tak, prosím, čítajte.

Český pesničkár Vladimír Merta je ako osamelý vlk, ktorý si sem-tam zahrá aj s iným hudobníkom, ale väčšinu času trávi sám na pódiu, odkiaľ sa linú jeho dlhé meditatívne piesne. Minulý rok však prekvapil albumom Ponorná řeka, kde si spolu s ním zahrala aj skupina ETC, ktorú Mertovi zapožičal jeho bývalý kolega z takzvaného čundergroundu Vladimír Mišík.