Elektroniku som začal sledovať vďaka Bebemu. Je z Bánoviec nad Bebravou, ale to nevadí. Teraz vystupuje ako DJ Magálová, čo dokazuje, že aj ľudia z Bánoviec majú zmysel pre humor.Nemám vôbec nič proti Bánovciam ani Bebrave, to len tak, aby reč nestála. (Mimoriadny zmysel pre humor musel mať autor názvu obce Suchá nad Parnou, to je ale iný príbeh.)

Skoro každý pozná podnikateľské rodiny, ako sú Hiltonovci, Murdochovci či zakladatelia automobiliek Peugeot a Ferrari. No aj u nás na Slovensku sme mali úspešných a ctihodných podnikateľov. Ich mená sú okrem ich potomkov a historikov verejnosti v podstate neznáme.

Pod železničným násypom bruselskej stanice Gare du Nord sa tiahne pustá ulica, Rue d´Aerschot. „Toto nie je žiadny pisoár,“ je ružovou farbou napísané na niekoľkých miestach. Takmer všetky domy majú výklady, v ktorých sedia prostitútky. Okolo nich sa tmolia svorky mladých mužov. Pred výkladmi vyvolávajú obscénne výzvy, svojimi pohľadmi aj gestami zosmiešňujú prostitútky a vyvršujú si na nich zlosť. Prostitútky sa usmievajú. Väčšinou sú mladé, mnohé sú až nápadne pekné. Sú to Európanky.

Halušky. Guľáš. Vyprážané morské prasiatko. Roastbeef. Karí. Pizza. Vepřo, knedlo, zelo. Národné jedlá. Nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nemyslím, že ich má každá krajina. A niektoré ich majú zasa niekoľko. Tak napríklad, pizza alebo špagety?

Nááááááádych a výýýýýýdych. A náááádych a výýýdych. Jogín Deepak sa dvíha a krúti a motá, a dýcha tak hlasno že aj cez hučanie mora ho počuť až sem. Dávam si svoju obligátnu rannú palacinku s banánom a nutelou a k tomu čierny čaj. Na obzore v diaľke poskakujú delfíny. Deepak má teraz tvar akejsi striešky.

Kerouacov román More je môj brat vychádza prvýkrát na celom svete 14. mája 2010 vo vydavateľstve Artforum (v slovenskom preklade Otakara Kořínka). So súhlasom vydavateľa ponúkame niekoľko úryvkov z tejto knihy ako akú malú ochutnávku.

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

Kamaráti na hotelovej izbe si rozprávajú politické vtipy. Najbojazlivejší ich utišuje, nech neblbnú, lebo aj steny majú uši. Najodvážnejší to okamžite ide vyskúšať a zakričí do steny: „Tri kávy!“

Českí žiaci budú mať od septembra nový nepovinný predmet Filmovú a audiovizuálnu výchovu. Na školách, kde na to majú potrebné technologické a personálne zabezpečenie, môžu deti nakrúcať vlastné filmy, animácie alebo dokumenty.

Japandroids. Na plagáte Pohody sú malým písmenom, no pre ľudí, ktorí majú radi energický garážový rock, môžu byť vrcholom festivalu. Táto dvojčlenná kanadská skupina sa za posledný rok stal vo svete veľkou senzáciou. Ich debutový album Post-Nothing sa v minuloročných anketách o nahrávku roka umiestnil na predných miestach. Japandroids, fungujúci od roku 2006, tvoria gitarista a spevák Brian King a bubeník David Prowse, ktorého sme na telefóne zastihli v aute na ceste do Štokholmu.