„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“

„Tento kameň hlása rodu Jakubovmu, že veľká je sláva tejto hrobky, sláva Izraela napĺňa túto hrobku, lebo v nej sa nachádza hrob muža Hospodinovho. Ona je miestom jeho odpočinku a jeho meno je väčšie ako ostatných, koruna krásy Pressburgu a nádhera jeho pokolení.“

„V tejto budove sa konaly stavovské snemy uhorské v rokoch 1802-1848. Tu pôsobil na sneme v rokoch 1847/8 slávny publicista slovenský Ľudevít Štúr jako ablegát slob. kráľ. mesta Zvolena bojujúc neohrozene za ľudské a národné práva utlačovaných národov bývalého Uhorska.“

„Stál nám dopredku vysokoučení / mnohovelební pán Anton Bernolák, / písma vúdce, národu verní rodák, / on volá, mňa nasledujte Slováci / slovenskú reč a písmo milujíci.“

„Čo sa slowenskího gazika, ňimž píssem doťiče, uznám; že sa mi chibi ňegaké nadhoďiť múžú; ale spolu dufám, a smele gistý gsem: že mi ge geden-každý múdrý odpusťí.“

„Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúce z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne. Francúzskymi úradmi bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar.“

„Tu odpočíva vladár, ktorý napriek svojim najlepším úmyslom nedokázal presadiť žiaden zo svojich plánov.“

„Hovoriaci stroj... nevydávam za zariadenie vyslovujúce dokonale a zreteľne slová. No dúfam, že nebudem obvinený z priveľkej samoľúbosti, ak vyslovím domnienku, že tento stroj aj napriek svojej nedokonalosti môže byť aspoň dobrým základom pre dokonalý hovoriaci stroj.“

Minister zahraničných vecí Djurič rokoval s Lavrovom o rozvoji bilaterálnej hospodárskej spolupráce, predovšetkým v energetickom sektore.

Jeden z maďarských súputníkov hrdinu tohto rozprávania ho nazval „tót Sokratés“, v preklade „slovenský Sokrates“. Autor tohto pomenovania to myslel viac-menej ironicky. Nepatrilo sa, aby takým významným a okolie prečnievajúcim vzdelancom na dvore Márie Terézie bol „nemaďar“. Napodiv toto pomenovanie časom stratilo svoj ironický podtón, a tak sa dnes môžeme spokojne hrdiť slovenským Sokratom.