Iste sa to stalo už mnohým. Človek si kúpi víno, možno aj drahé. Teší sa, sľubuje si od neho pekný zážitok, možno celý večer. Zoberie otvárač, urobí to krásne lup. Víno sa naleje, ochutná sa a... chutí po korku.

Malá pahorkatina, kus nádhernej zeme, ktorá dýcha tými najkrajšími tajomstvami. Stojí na stole, oddane rozhodnutá prijať svoj osud a skončiť v ústach dychtivých stravníkov. Nôž sa zaborí a krája hrubé krajce, ktoré poputujú na tanier. Volajú ju terina.

Je skoré ráno, za oknami ešte tma. Zrazu vás však budia zvláštne zvuky. Najprv zaškrípanie postelí, potom vzrušený šepot a neskôr zbesilý dupot detských bosých nôh. Výkriky radosti a nadšenia zo zázraku. Hrabú sa v topánkach. A tam – čokoládový Mikuláš.

Každý v Bratislave ich pozná, nejeden z nás si ich nesie zo svojich sobotných nákupov na jednom z trhov. V kaviarňach bývajú vyložené na významnom mieste. Pred dvadsiatimi rokmi ste ich však zohnali iba zázrakom. Gastronomický symbol Bratislavy – bratislavské rožky.

Dnes na nás požmurkáva skoro z každého výstavného pultu v každej lepšej pekárni či pečivárni. Máva na nás zo šišiek, croissantov, dekadentne sa rozťahuje na rôznych tortách a číha ukrytý v rôznych bonbónoch či pečivách s náplňou. Pistáciový krém.

Mnohí si myslia, že francúzska kuchyňa, to sú samé zložité a viacvrstvové recepty, do ktorých sa neoplatí ani púšťať. Plno prísad, nekonečný rad korenín, v kuchyni neporiadok a pri stole už len beznádej a vyčerpanie. To ale nepoznajú far breton.

Už sa to nesie: krásny tenký plátok kuracieho mäsa, ktoré vyzerá pripravené na prírodno. Až kým sa do neho našinec nezahryzne. Na jazyku sa zrazu spojí delikátne krehké mäso s citrónovou vôňou a trpko pikantným chvostíkom kapár. Piccata.

Gaštanové pyré – kto by ho nepoznal a neochutnal? Samozrejme, nie každému pripadá lahodné a okúzľujúce, mnohí nad ním ohŕňajú nosom. Pripadá im fádne a málo rafinované. Je však základom jedného z najstarších dezertov vysokej cukrárčiny, legendárneho zákusku Mont Blanc.

V úhľadnej lakírovanej miske červenej farby pláva čosi zvláštne. Podobá sa to na neforemného vodného živočícha – plachú zablúdenú medúzu. Po ochutnaní zistíme, že je to tofu, len s orieškovou príchuťou. Najchutnejší starodávny zvitok, aký sa dá zjesť. Volajú ho juba.

Kto miluje fastfood a sleduje trendy, nemôže ho minúť. Nastupuje najliberálnejší trend rýchleho občerstvenia. Zabudnime na burgery, hranolčeky, hotdogy či párance. Prichádza lacné, univerzálne a zároveň dostatočne variabilné jedlo pre všetky stravovacie obmedzenia. Všade ho volajú kottu roti.