Keď vojdeme do akejkoľvek lepšej francúzskej cukrárne, musí tam byť. Tróni medzi ďalšími francúzskymi sladkými skvostmi a čaká na to, že akurát dnes niekto dostane chuť na jeho exotickú, kávovo-čokoládovú chuť. Považuje sa za zlatý poklad francúzskeho cukrárskeho remesla – gâteau Opera.

Kto bol v Gruzínsku, možno to videl na vlastné oči. Krásna lúka či záhrada za domom, no niečo vyrušuje. Človek si všimne akési tmavé hlinené veká. Akoby bola zem posiata záhadnými zaplombovanými vstupmi do podsvetia. A nie sme ďaleko od pravdy – kvevri.

Gaštanové pyré – kto by ho nepoznal a neochutnal? Samozrejme, nie každému pripadá lahodné a okúzľujúce, mnohí nad ním ohŕňajú nosom. Pripadá im fádne a málo rafinované. Je však základom jedného z najstarších dezertov vysokej cukrárčiny, legendárneho zákusku Mont Blanc.

Kto miluje fastfood a sleduje trendy, nemôže ho minúť. Nastupuje najliberálnejší trend rýchleho občerstvenia. Zabudnime na burgery, hranolčeky, hotdogy či párance. Prichádza lacné, univerzálne a zároveň dostatočne variabilné jedlo pre všetky stravovacie obmedzenia. Všade ho volajú kottu roti.

Pôvodne ich bolo päť. Najdôležitejšie omáčky na svete, ktoré musí odpredu-odzadu ovládať každý dobrý kuchár, predovšetkým však ten francúzsky. Potom však prišiel na prelome storočí Auguste Escoffier a kodifikoval ďalšiu, šiestu. Vedel, že musí, pretože je unikátna. Beárnska omáčka.

Vyslovíte jeho meno a zainteresovaní, či presnejšie životom poučení, sa zasnívajú. Tí s menšou sebakontrolou dokonca jemne premľasknú či opatrne obtrú svoj jazyk o podnebie, akoby na ňom prevaľovali ten mok. Nadýchnu sa nosom, prehltnú a vydýchnu. Barolo.

Možno ste ho už ochutnali. Vyzerá ako pretiahnutá podlhovastá čučoriedka, ibaže chutí inak. Viac ovocne, sladšie a výraznejšie – teda ak ho porovnávame s čučoriedkami americkými, ktoré tiež rastú na kríku ako on. Mnohí ho ešte nepoznajú, no mali by: muchovník.

Už sme tu mali mnoho jedál pomenovaných po vojvodcoch, hudobníkoch, herečkách, speváčkach, dokonca primabalerínach. No nikdy sme tu zatiaľ nemali jedlo, ktoré by bolo pomenované po opere, či presnejšie titulnej postave v nej. A je to tu: Pasta alla Norma.

Podáva sa ako šťavnatá príloha, no nezriedka, najmä v extrémne horúce dni, si ju miestni doprajú ako osviežujúci hlavný chod. Niekto by povedal, že je to obyčajný teplý šalát, no určite to nerobte pred Sicílčanmi. Je to caponata!

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.