Včera som nakrúcala vo filme scénu, kde hrám samu seba o 50 rokov. Okrem toho, že som sa tešila na to, že si zahrám prvýkrát v živote babku, tešila som sa aj na svoju masku.
Nikdy som nemusela rozmýšľať nad tým, koho budem voliť. Vždy som to vedela úplne jasne, a nemusela som sa nad tým vôbec zamýšľať. Až doteraz. Áno, aj ja patrím do skupiny ľudí, ktorí sa asi až v posledný moment rozhodnú, ktorú opozičnú stranu si vyberú.
Stojím na pumpe pred stojanom na slnečné okuliare. Všetky majú rovnaký tvar, len farbu majú inú. Čisté osemdesiate roky. Márne hľadám niečo, čo vyzerá trošku inak. Radšej sedemdesiate, úplne najradšej šesťdesiate, alebo prosto bársčo.
Keď som vošla do areálu toho buddhistického chrámu, panovala tam radosť. Ľudia posedávali na lacných plastových stoličkách na záhrade, jedli šošovicu s ryžou a pili bublinkové nealko nápoje ufónsky zelenej farby.
V našej zemepisnej šírke sa manželstvo považuje za akt lásky. Berú sa ľudia, ktorí sa majú veľmi radi a rozumejú si. Nebolo to tak vždy a ešte stále to tak nie je všade.
Môžeme si dať spraviť dokonalé tesnenia na plastové okná, aby k nám cez nijakú skulinku neprenikol januárový chlad. Môžeme. Máme na to právo aj peniaze.
V spolupráci s mnohými krčmármi, umelcami a organizátormi kultúrnych akcií po celom Slovensku prichádzame s iniciatívou Slovenská krčma. Festival sa uskutoční od 4. do 16. februára v krčmách na Slovensku.
