V centre Budapešti vznikol nový pamätník, ktorý vyvolal vlnu protestov. Postavila ho vláda Viktora Orbána bez konzultácie s verejnosťou. Má pripomínať nemeckú okupáciu Maďarska v roku 1944. Kritici však tvrdia, že pamätník zámerne oslobodzuje Maďarsko od zodpovednosti za holokaust. Po okupácii boli deportované státisíce Židov, Rómov a ďalších obetí do nacistických táborov smrti. Podľa historikov ide o pokus prepísať dejiny a ukázať Maďarsko ako nevinnú obeť. V skutočnosti bolo verným spojencom nacistického Nemecka a jeho správa aktívne spolupracovala na deportáciách. Protestujúci preto nosia k pamätníku kamienky, fotografie a osobné predmety. Chcú tak pripomenúť skutočné obete a poukázať na falšovanie minulosti. „Tento pamätník je monumentom vládnej arogancie a lží. Jeho odstránenie bude symbolom, že sloboda sa vrátila,“ uvádzajú organizátori protestov v stanovisku. Pamätník sa tak stal symbolom sporov o históriu aj o súčasnú politiku. Občianske iniciatívy žiadajú jeho odstránenie, ktoré by podľa nich znamenalo návrat k pravde a slobode.

Menopauza zasahuje ženy v kľúčovej fáze kariéry, no na pracovisku je často prehliadanou témou.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá ide nesprávnym smerom, a vo svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať?

Šťastie je univerzálna túžba ľudstva. Ako ho prežívajú jednotlivé generácie v čase globálnych kríz, neistoty a spoločenských zmien? A sú vôbec šťastné?

Začalo to minulý rok stigmatizáciou mimovládok ako zahraničných agentov, pokračuje to v tomto roku zneužívaním štátnych inštitúcií na fabuláciu vážnych obvinení z puču voči študentom, aktivistom a bežným občanom. S cieľom ich zastrašiť a urobiť z nich terče nenávisti.

Po koaličnej kríze si v koalícii nanovo rozdali ministerstvá a zdá sa, že minimálne niekoľko mesiacov bude táto vláda ešte fungovať. Dostáva tým opozícia príležitosť? A aké povinnosti jej z toho vyplývajú? Pod lampou sú František Mikloško a Peter Zajac.

Nesloboda nie je naveky, práve naopak, nesloboda je vnútorne nestabilný systém. Aby však padol, obhajcovia slobody musia rešpektovať realitu a nájsť odvahu k autentickosti. Dokážu to?

Posledný prieskum Focusu ukázal, že takmer dve tretiny Slovákov chcú orientáciu krajiny na Západ. Je ich trikrát viac ako tých, ktorí sa prikláňajú k Rusku.