Najskôr slová Baracka Obamu: „Nenásilné hnutie by nezastavilo Hitlerove armády, a vyjednávanie nedokáže presvedčiť lídrov al-Káidy, aby zložili zbrane. Tento týždeň zverejní Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu IAEA novú správu o stave iránskeho jadrového programu vrátane jeho vojenského rozmeru, a je možné, že amerického prezidenta správa IAEA donúti vrátiť sa k svojej reči pri slávnostnom prijímaní Nobelovej ceny za mier pred dvoma rokmi.

Vygooglil som si Listinu ľudských práv a slobôd tak, ako sú obsiahnuté v našej Ústave. Zaujalo ma hneď niekoľko vecí, najviac článok 10, odsek 1, podľa ktorého, citujem: „Každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

Prečo nám rany hnisajú? To naozaj nestačí, že sme sa poranili či popálili, ešte nám to musí aj hnisať? A prečo sa nám hnis hnusí? To nestačí, že nás to bolí, ešte musíme aj hnusne vyzerať? Načo nám vôbec sú také veci ako hnis a hnus? Kde sa v nás berú, aký je ich zmysel a vôbec, čo to má všetko znamenať?

Pri celonočnom odvolávaní predsedníčky vlády Ivety Radičovej sa opakovali zo strany vládnej koalície a opozície tie isté reči. Až do ranného úmoru. Vládna koalícia riskovala nevysvetliteľnosť kauzy budovy košického Daňového úradu, pri opozícii sa z popraskaného vrchného náteru obetného baránka, za ktorého sa už rok vydáva, opäť vynoril originálny firemný štít dravca.

Spotené čelo, mastné vlasy, špinavé uši – to všetko sú veci, z ktorých má len málokto radosť (výnimku z tohto pravidla predstavujú firmy vyrábajúce kozmetické prípravky). Načo je to dobré? Čomu to slúži? Prečo nám to tá matka príroda robí?

Mapy sú krásna a zradná vec. Sú symbolickým zobrazením, ale viac než symbolickým obrazom sveta, sú symbolom toho, ako sa na svet pozeráme my, ľudia.

Muselo to byť niekedy v prvej polovici 70. rokov, pretože tak okolo roku 1977 sme už s Grigorovom a ďalšími spolužiakmi robili randál po garážach na bratislavskom sídlisku Ostredky.

Emil, dejú sa strašné veci. Tam v tom Dánsku to je väčšia katastrofa, ako si vieme predstaviť. Raz jeden český politik povedal, že nie všetci moslimovia sú teroristi, ale všetci teroristi sú moslimovia. Už to neplatí.

Ohaduje sa, že tvoria asi percento populácie. Slovenčina je pre nich cudzia reč. Keď prídu do školy, nemajú slovnú zásobu, slová nevedia používať, nevedia gramatiku. Svet nepočujúcich.

Ak v spoločností mladých ľudí, niekde medzi desať a dvadsaťpäť rokov, prestávate rozumieť reči, ktorou rozprávajú, nemusíte hneď lamentovať, že prznia slovenčinu. Spomeňte si na čudesné slová vlastnej generácie a na tie ich použite náš výkladový slovník.