„Situácia v tábore Moria je dnes horšia ako v utečeneckých kempoch v Turecku či Libanone. Rodiny s deťmi tam prespávajú iba tak, na zemi a pod dekami. Azylové konanie viazne a mnohí ľudia trpia psychickými problémami,“ hovorí Nasruddín Nizami pôvodom z Afganistanu.

Mal som a stále mám rád mnohé piesne od skupiny Elán. Hlavne tie staršie. Mnoho mojich priateľov vôbec nechápe prečo. Vždy mi však prekážali výroky muža, ktorý ten Elán stelesňuje.

Nová koalícia má v rukách veľkú zodpovednosť. Musí rozhýbať ekonomiku, znížiť dlh, ozdraviť zdravotníctvo, zobudiť školstvo. Ale povinné minimum je iné.

MARRY ME, WILLIAM. RONALDO, i'm' free' tonight! I AM A GERMAN FAN BUT ... I LOVE YOU TIM CAHILL. CHOCO LATE BEATS PAELLA.

Emil, predstav si, bol som voliť. Keď sa ma Ujlaky /to je náš domovník/ opýtal, čo pôjdem voliť, povedal som mu že hej, lebo je to moja občianska povinnosť. A Ujlaky povedal, že tak to bolo za komunistov, že teraz to nie je povinnosť, ale právo. Že máš právo voliť, ale aj nevoliť. A že on využije toto právo a voliť nepôjde.

V jednom rozhovoru Dylan poznamenal, že jeho přístup k tvorbě není profesionální, ale spíše konfesionální - a nemyslel tím své vyznavačské období, kdy se představil světu jako znovuzrozený fundamentalistický křesťan. Co tím tedy myslel? Že nepíše na objednávku. Že je vždy nějak spojen s tím, o čem píše. Že není pouhý řemeslník.

Kamaráti piloti sa prestali čudovať mojim komplikovaným itinerárom a nalietaným vzdialenostiam a kúpili mi k narodeninám pilotný denník.

Grécko má demonštrácie s ľavicovými politickými sloganmi v krvi. Rozhnevaní ľudia sa vyhrnú do ulíc pri akomkoľvek náznaku, že sa politická moc chystá siahnuť na „ťažko vybojovaný“ systém sociálnych výhod a nárokov.

No, dúfam že ste už dospievali. Alebo nie? Tak šup, šup! A spolu: Nerob si starosti, Miško, nie si takýýý starý pááán,... Hotovo? Fotka na stole je? Verím, že áno, veď by ste hádam neporušovali nariadenie, ktorým chcem zvýšiť lásku ku mne. Neviete o tom nič? Tak len pripomínam, že tieto články smú čítať len mne oddaní čitatelia s mojou fotkou na stole a pred každým prečítaním o mne musia zaspievať peknú pesničku.

Stovky, tisícky ľudí ráno čo ráno, deň čo deň zatvárajú dvere svojich sladkých domovov. Namiesto toho, aby ešte pozhoveli vo vlastnej kuchyni a vychutnali si „turka“ za pár centov, mieria k cudzím, aby pozhoveli s mokom za pár eur. Čo je na kaviarňach také príťažlivé? Ako hovoril jeden zo známych kaviarenských povaľačov Denis Diderot: „Čo na tom záleží? Veď nepíšeme majstrovské dielo, iba sa zhovárame.“