Som tretíkrát v anglickom Cornwalle. A začínam si všímať detaily. Detaily, ktoré nezaznejú na prvý pohľad. Tak napríklad – táto krajina má vkus. Prosto, ľudia tu neriešia veci tým najlacnejším možným spôsobom – ale tým najlepším spôsobom.

Ahoj Emil, boli sme na zájazde. Vlastne, zájazd nie je to pravé slovo, lebo že zájazdovalo sa kedysi, keď sme chodievali autobusmi do Budapešti alebo do Drážďan, lebo to bol socialistický blok a zdrhnúť nebolo kam.

Organizátori tohtoročných majstrovstiev sveta v hokeji rátajú až s 300-tisíc návštevníkmi. No sledovať nebudú len výkony hokejistov. Dôležité bude aj to, ako sa svetu predstaví celá krajina. Ako sa dá úspešne zvýšiť renomé Slovenska v zahraničí?

„Áno, tu ich máme,“ povedala predavačka v kníhkupectve a ukázala na hromádku tmavomodrých kníh. Keďže boli všetky zatavené v igelite, ako sa to robí pri drahších tituloch, aby sa „neohmatali“, poprosil som, či by mi jeden exemplár nerozbalila. Po sekundovom váhaní to urobila a ja som sa rýchlo pozrel do obsahu, a potom na nájdenú stranu. Bolo to tam.

Je to ťažká téma, plná emócií, predsudkov a vier. Ale po 20 rokoch slobody je najvyšší čas postaviť sa k odluke priamo – cirkev už nepotrebuje pomoc štátu. Je to naopak a bude to tak lepšie.

Stretli sme sa v Brooklyne, pred Koniarovým starožitníctvom, kde mala Nicole Krauss fotenie pri príležitosti vydania svojho nového románu Great House. „V knihe hrá podstatnú úlohu starý písací stôl,“ vysvetlila mi cestou do kaviarne, „tak preto starožitníctvo.“ Pri našom rozhovore sme sa tiež vrátili v čase – k jej prelomovému románu Dejiny lásky, ktorý prvýkrát vychádza v slovenčine.

Aprílové víťazstvo Fideszu v parlamentných voľbách sa dalo očakávať. Októbrové komunálne voľby mali byť pre vládu skúškou: vyjadrením voličov, ako po piatich mesiacoch vidia svoje aprílové rozhodnutie.

Vo štvrtok 2. septembra sa Dom umenia v Bratislave zaplnil. Ako neskôr povedal Ďuro Kušnierik, v tento deň sa z Domu umenia stal Kunsthaus. Večer v ňom prebiehali tri vernisáže. Peter Kalmus vystavil svoje Dielo, Otis Laubert predstavil Zvláštny výber a Ladislav Čarný ukázal Súvislosti a rozpory.

Emil, vieš čo je nového? Nič. Si prekvapený? Asi nie. Voľakedy, bol som ešte mladík, mal som tetu, ktorú som občas navštívil a vždy sa ma opýtala „Čo nového, Mirinko?“ Ja som vždy povedal „Nič, tetuška“ a ona povedala „To je najlepšie“.

V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.