Vo vzduchu oproti sebe visia dve podenky a jedna druhej hovorí: „Odkedy žeriem ženšen, žijem už jeden a pol dňa.“ V tomto nevinne sa tváriacom vtipe Viktora Kubala, vystrihnutom zo starého Roháča, je ukrytá celá teória relativity aj tajomstvá duchovných majstrov.

Keď sme sa stretli pred štyrmi rokmi, prežívala tvorivú krízu a stavala s manželom dom. Dnes je všetko iné – dom, záhrada aj ona. Szidi Tobias.

Pod Kaukazom to opäť vrie. Azerbajdžan sa Náhornému Karabachu vyhráža treťou vojnou po sedemnástich rokoch. Rokovania pod záštitou Ruska, Spojených štátov a Francúzska o budúcnosti nikým neuznaného štátu podľa Baku nikam nevedú.

Rozhovor s riaditeľom Arménskeho centra národných a strategických štúdií Manvelom Sarkisianom o odstrašujúcej hrozbe nového konfliktu.

Farmárske trhy. Kde inde, ak nie v tradičnej poľnohospodárskej krajine, ležiacej na križovatke starých obchodných ciest, by malo niečo také dodnes celkom prirodzene existovať a prekvitať? Všade inde.

Len trinásť rokov rozhodlo o tom, že do Trevíru dnes chodia aj tri milióny turistov ročne a z inak zapadnutého stotisícového nemeckého mesta na rieke Mosele robia najväčšiu turistickú atrakciu Nemecka.

Jeho firma je výstavnou skriňou estónskej ekonomiky a lídrom internetovej komunikácie. Krízu prestáli dobre, no hovorí, že Európu čaká veľa práce, ak sa v budúcnosti nemá konkurenčnému boju medzi Áziou a USA prizerať len z úzadia. Výkonný riaditeľ spoločnosti Skype Sten Tamkivi.

Nedá sa tvrdiť, že by slovenská hokejová liga bola v európskom, či dokonca svetovom meradle čímsi viac, než priemernou súťažou. Občas si v nej krátko zahrá mladý talent, v poslednom čase sa do nej začínajú vracať matadori z lepšej spoločnosti. Dlhodobo dominovať v akejkoľvek ligovej súťaži však napriek tomu nie je jednoduché.

Existuje niečo, čo je horšie, ako koaličná kríza. Je to vojna alkoholu proti alkoholu. Tak ako dnes na Slovensku. Ivan Mikloš proti sebe poštval pivárov a vinárov. Hotová tragédia.

Koncom apríla si Arméni pripomínajú najtragickejšie obdobie svojich dejín – genocídu z rokov 1915 až 1918, keď Osmanská ríša systematicky vyvraždila podľa odhadov 800-tisíc až 1,5 milióna príslušníkov tohto národa.