Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Technológie len zvýrazňujú ľudské vlastnosti

.roman Chlupatý .časopis .týždeň v ekonomike

Jeho firma je výstavnou skriňou estónskej ekonomiky a lídrom internetovej komunikácie. Krízu prestáli dobre, no hovorí, že Európu čaká veľa práce, ak sa v budúcnosti nemá konkurenčnému boju medzi Áziou a USA prizerať len z úzadia. Výkonný riaditeľ spoločnosti Skype Sten Tamkivi.

.pre mnohých ľudí sú Estónsko a Skype takmer synonymá. Pritom na tallinnskom letisku návštevníkov vaše štandardy nevítajú. A ani v meste nie ste príliš vidieť. Čím to je?
Keď budete odlietať, poriadne sa po letisku porozhliadnite. Malo by tam byť pár reklám a najmä čerstvo otvorená búdka, ktorá umožňuje volanie cez internet pomocou Skype. Čo sa spomínaného vzťahu s Estónskom týka, je to iste veľmi zaujímavé. Skype sa tu v roku 2003 „narodil“. Ale tým, že medzi zakladateľmi boli Švéd, Dán a štyria miestni softvéroví inžinieri, bola firma ako taká vždy medzinárodná. O čom svedčí aj to, že v Tallinne teraz máme 400 zamestnancov, ktorí reprezentujú takmer 40 národností. Preto nás určite teší, že sa Estónsko hrdo hlási k tomu, že sme odtiaľto. Ale ak sa pozrieme na situáciu vo firme, tak my sami seba považujeme za globálnu firmu. .aj vás však obmedzujú limity, dané hranicami jednotlivých krajín. Vy sa, napríklad, opakovane sťažujete na vízovú politiku Estónska, ktorá komplikuje naberanie zahraničných expertov.
Myslím, že sa to zlepšuje. Ja pre Skype pracujem už šesť rokov. A celý ten čas o tom, takpovediac, kážem. Rozdelil by som to pritom do dvoch oblastí. Tou prvou je zníženie byrokratickej záťaže, čo je relatívne jednoduchý krok. Chcete jednoducho o jeden dokument menej, iný dokument začnete vydávať rýchlejšie, a tak ďalej. No a v tej oblasti sa u nás veci skutočne zlepšili. Čo je ťažšie, a čo trvá dlhšie – a to nie je ničia chyba, je to jednoducho ľudská povaha – je zmena myslenia. To je niečo, čo v Estónsku stále prebieha. .inými slovami, Estónci si musia zvyknúť na to, že do krajiny prichádzajú cudzinci.
Keď to zjednoduším, ľudia by sa nemali pýtať na to, koho do krajiny pustíme. Mali by sa pýtať na to, koho sem chceme priviesť. To je tá zmena, o ktorej hovorím. Namiesto protekcionizmu, ktorý je podmienený okupáciou a ďalšími historickými skúsenosťami, a preto ho svojím spôsobom možno považovať za pochopiteľný, treba sa dostať k tomu, že si povieme: „Tento talent, kreatívny človek, inžinier, vedec je v Estónsku vítaný s otvorenou náručou. Poďme mu príchod k nám uľahčiť.“ Bude ešte dlho trvať, kým sa tu niečo podobné stane normou.  .počas krízy sa ľudia zvyčajne do seba  uzavrú. Obrátia sa k tomu, čo je známe. Skomplikovala ekonomická kríza prechod k novému, voči svetu otvorenému mysleniu?
Je to zaujímavé, ale počas krízy podľa mňa k ničomu podobnému neprichádzalo. Aspoň v IT sektore, alebo všeobecnejšie, v službách, ktoré pracujú s vysokou pridanou hodnotou. Naopak, svojím spôsobom je možné povedať, že v IT kríza donútila ľudí premýšľať o internacionalizácii. Mnohé domáce a regionálne súťaže na dodávky potrebného softvéru totiž zmizli. A firmy tak museli začať premýšľať o tom, ako viac vyviezť, ako nájsť nové zahraničné trhy a podobne. Čo im do istej miery uľahčilo, že zrazu mnohé štátne i súkromné subjekty boli vinou krízy prístupnejšie zvážiť cenovo výhodné ponuky zo zahraničia. Preto by som povedal, že tá takzvaná kríza vlastne IT sektoru pomohla. .kríza teda Skype pomohla. Čo celej krajine, s ktorou ste, chtiac-nechtiac, pupočnou šnúrou spojení?
Ak sa zameriate na celú krajinu, tak nezamestnanosť je stále veľmi vysoká. To je však dané tým, že zmizlo dosť zle platených miest pre slabo vzdelaných ľudí. A pochopiteľne, ak by ste práve do tohto sektora pustili zahraničnú konkurenciu, tak by to asi vyvolalo búrku nevôle. Ľudia by hovorili: naši spoluobčania nemajú prácu a vy naberáte cudzincov! Ak ale hovoríme o ľuďoch s PhD a výskumných pracovníkoch, tak to rozhodne nie je tak, žeby nám tu za dverami čakala hromada nezamestnaných. A aj preto by som povedal, že ani tu v Estónsku kríza rozhodne nebola rovnako tvrdá na všetky vrstvy spoločnosti. .často sa opakuje, že v čínštine znak pre krízu znamená tak nebezpečenstvo, ako aj príležitosť. Mnohé firmy to tiež tak berú. Čo vy?
Pokiaľ ide o Skype, máme to šťastie, že náš produkt ide do značnej miery proti ekonomickému cyklu. Jednoducho, keď je rozpočet napätý, ľudia začnú hľadať, kde a na čom ušetriť. A často im príde možnosť zavolať si na druhý koniec sveta zadarmo, alebo len lacno, zaujímavá. Preto aj Skype v posledných niekoľkých rokoch, teda počas krízy, posilňoval. .ide o systémovú krízu kapitalizmu, ako tvrdia niektorí komentátori?
Ja si myslím, že systém ako taký funguje vcelku dobre. Je len súčasťou definície trhovej ekonomiky, že máme fluktuácie; že máme vrcholy a pády; že máme víťazov a porazených. Vezmite si estónsku ekonomiku. Jej prehriatie bolo spôsobené prílivom lacného kapitálu zo zahraničia. Preto napríklad ceny nehnuteľností prudko narástli. Možno teda povedať, že bola narušená prirodzenosť trhovej ekonomiky. Alebo, že išlo o prílev bohatstva, ktoré si táto generácia ešte nezaslúžila. Lenže na globálnej úrovni to bolo niečo podobné. Krach na americkom realitnom trhu má napríklad podobné znaky. Spoločne so zdravou konkurenciou a trhovými princípmi sa v systéme objavilo ešte niečo ďalšie. A to obyčajne veci komplikuje. .jednou z týchto zmien je aj presun vplyvu a sily zo Západu na Východ. Vnímate to tiež tak – je alebo bude aj pre vás nielen Čína, ale všeobecne Ázia čoraz dôležitejšia?
Užívatelia Skype sú pomerne rovnomerne rozosiati v podstate po celom svete. Možno je to preto, že sme z Európy. Mnohé začínajúce americké technologické firmy sa totiž na začiatku sústreďujú na domáci trh. Ide o známe prostredie, všetci hovoria po anglicky, a trh ponúka prvých niekoľko stoviek miliónov potenciálnych klientov. Expandovať tak začnú až po tom, ako sa v Amerike presadia. U nás to bolo iné. Od začiatku sme tu mali ľudí rôznych národností. A aj preto sme už na konci prvého roka našej existencie náš produkt ponúkali vo viac ako dvadsiatich jazykoch. A v tomto duchu sme pokračovali, vďaka čomu sa nám podarilo viezť sa na onej ázijskej vlne. K tomu by som dodal ešte to, že sme vždy mali pomerne silnú užívateľskú základňu v Číne a v ďalších kľúčových ázijských krajinách. Už roky tam máme uzavreté veľmi významné partnerstvá. Takže, ak sa pozriete na našu stratégiu, Ázia bola vždy jej súčasťou. Nie je to teda tak, že teraz premýšľame o vstupe. My tam sme. .napriek tomu rast významu a sily Ázie mnohé mení. A to pre firmy, štáty i Európu ako celok.
Nesporne. Mnohé veci, na ktoré sa aj v tejto súvislosti tu v Estónsku  zameriavame, nie sú veci typicky estónske alebo napríklad české. Trebárs to, ako zlepšiť naše školstvo alebo ako donútiť naše deti, aby sa viac venovali matematike. To sú celoeurópske problémy. Pritom napríklad odpoveď na otázku, koľko ďalších firiem, ako je Skype, Európa bude mať v najbližších niekoľkých rokoch, priamo závisí od toho, či sa nám podarí tie veci zmeniť. Či sa nám, napríklad, podarí zreformovať školstvo. Ak Európa zlyhá, potom len budeme sledovať, ako sa mimo nášho dosahu bijú Spojené štáty s Áziou. Ako Európan si pritom želám, aby Európa bola schopná do tohto konkurenčného boja zasiahnuť. To si však vyžiada veľa síl. .na severe Afriky a na Blízkom východe už dostatočnú infraštruktúru majú a práve to podľa niektorých hlasov odštartovalo vlnu revolúcií. Druhá skupina expertov tvrdí, že sa síce mobilné telefóny a internet využívajú, aj bez nich by však ľudia povstali. Ako to vidíte vy?
Chybou, ktorú ľudia často robia, keď hovoria o technológiách, je, že im pripisujú ľudské vlastnosti. Technológie nemajú morálku, nemajú etiku. Tú majú ľudia. Technológia robí to, že vezme čokoľvek dobré alebo zlé, čo robíme, a znásobí to. Urobí to lepšie, rýchlejšie, lacnejšie, a tak ďalej. Čo platí aj o revolúciách v severnej Afrike, alebo o tom, čo sme videli v Gruzínsku a na Ukrajine. Ale platí to aj o jadrovej katastrofe v Japonsku. Prosto, to zlé aj to dobré, čo ľudia robia, môžu technológie zvýrazniť. A možno len dúfať, že to dobré bude zastúpené viac. Technológie sú jednoducho len nástrojom. .a je ten smer, ktorým aj vďaka technológiám kráčame čoraz rýchlejšie, správny?
Poviem to takto: určite by sme nedali dohromady Skype, keby sme si mysleli, že možnosť komunikovať ľuďom škodí. Inými slovami, Skype, a všeobecnejšie komunikačné technológie, vychádzajú zo základného predpokladu, že ľudstvu komunikácia prospieva. GlobeReporter.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite